1 Introduction
Throughout this paper, we always consider simple graphs.
Let G = ( V ( G ) , E ( G ) ) G=(V(G),~E(G)) be a simple graph with vertex set
V ( G ) = { v 1 , … , v n } V(G)=\{v_{1},\dots,v_{n}\} and edge set E ( G ) E(G) . Let A ( G ) = ( a i j ) A(G)=(a_{ij})
be the ( 0 , 1 ) (0,1) adjacency matrix of G G with a i j = 1 a_{ij}=1 for
v i ∼ v j v_{i}\sim v_{j} and 0 0 otherwise, where ` ` ∼ " ``\sim" stands for the adjacency relation. The largest eigenvalue of A ( G ) A(G) is called spectra radius of G G , denoted by λ ( G ) \lambda(G) . The independent number (also the stability number) of G G , denoted by α ( G ) \alpha(G) , is the size of the subset of V ( G ) V(G) , such that every pair vertices of this subset are not adjacent.
A classical Turán [11 ] theorem for the independence number stated that the Turán graph T n , α T_{n,\alpha} which consists of α \alpha disjoint balanced cliques is a unique graph having the minimum size among all graphs of order n n and the independence number α \alpha .
Since the Turán graph is disconnected, Ore [9 ] raised how to determine the minimum number of edges of all connected graphs with order n n and independence number α \alpha . Recently, this problem was settled independently by Bougard and Joret [3 ] , and by Gitler and Valencia [6 ] .
In spectral extremal graph theory, Guiduli [5 ] and Nikiforov [7 ] independently proved a spectral extremal Turán theorem.
Hence the Turán graph is a unique graph having the minimum spectral radius among all graphs of order n n and the independence number α \alpha . Moreover,
Stevanović and Hansen [10 ] determined all extremal graphs with minimum spectral radius among all connected graphs of order n n and the clique number ω \omega . It is natural to raise the following problem.
Problem 1.1
Determine the minimum (maximum) spectral radius of matrices (for example, the adjacency, Laplacian, Signless, Distance matrices, etc) associated with a connected graph of order n n and the independence number α \alpha . Moreover, characterize all extremal graphs which attain the bound
Recently, Xu et al.[12 ] characterized all extremal graphs with minimum spectral radius among all connected graphs of order n n and independence number α ∈ { 1 , 2 , ⌈ n 2 ⌉ , ⌈ n 2 ⌉ + 1 , n − 3 , n − 2 , n − 1 } \alpha\in\{1,2,\lceil\frac{n}{2}\rceil,\lceil\frac{n}{2}\rceil+1,n-3,n-2,n-1\} . Du and Shi [4 ] proposed the following conjecture
Conjecture 1.2
The graph obtained from a path of order α \alpha by blowing up each vertex to a clique of order k k minimizes the spectral radius among all connected graphs of k α k\alpha with independence number α \alpha .
They proved this conjecture is true for α = 3 , 4 \alpha=3,4 .
Motivated by Conjecture 1.2 and the above results, we study some properties of extremal graphs having the minimum spectral radius. Before stating our main results, we need some notations. Let 𝒢 n , α \mathcal{G}_{n,\alpha} be the set of all connected graphs of order n n with independence number α \alpha and let 𝒯 n , α \mathcal{T}_{n,\alpha} be the set of all graphs of order n n obtained from a tree of order α \alpha by replacing each vertex to a clique of order ⌊ n α ⌋ {\lfloor\frac{n}{\alpha}\rfloor} or ⌈ n α ⌉ {\lceil\frac{n}{\alpha}\rceil} .
A graph G G of order n n with independence number α \alpha and n ≥ 3 α n\geq 3\alpha is called clique path and denoted by P n , α P_{n,\alpha} , if G G is obtained from a path of order α \alpha by replacing each vertex to a clique of order ⌊ n α ⌋ {\lfloor\frac{n}{\alpha}\rfloor} or ⌈ n α ⌉ {\lceil\frac{n}{\alpha}\rceil} such that there are 2 α − 2 2\alpha-2 cut vertices. A graph G G of order n n with independence number α \alpha is called clique star and denoted by S ( n , α ) S(n,\alpha) , if
G G is obtained from star K 1 , α − 1 K_{1,\alpha-1} by replacing each vertex to
a clique of order ⌊ n α ⌋ {\lfloor\frac{n}{\alpha}\rfloor} or ⌈ n α ⌉ {\lceil\frac{n}{\alpha}\rceil} such that there are exactly α \alpha cut vertices. If n = k α n=k\alpha , then there exists a unique clique path and a unique star in 𝒢 n , α \mathcal{G}_{n,\alpha} . But, if n ≠ k α n\neq k\alpha , clique paths and clique star in 𝒢 n , α \mathcal{G}_{n,\alpha} are not unique.
Moreover,
Let
λ n , α = min { ρ ( G ) : G is a connected graph of order n with independence number α } , \lambda_{n,\alpha}=\min\{\rho(G):G\ \mbox{is a connected graph of order}\ n\ \mbox{with independence number}\ \alpha\},
Λ n , α = max { ρ ( G ) : G is a connected graph of order n with independence number α } {\Lambda}_{n,\alpha}=\max\{\rho(G):G\ \mbox{is a connected graph of order}\ n\ \mbox{with independence number}\ \alpha\}
The main results of this paper are states as follows.
Theorem 1.3
Fixed α \alpha . Then
lim n → ∞ λ n , α n = 1 α . \lim_{n\rightarrow\infty}\frac{\lambda_{n,\alpha}}{n}=\frac{1}{\alpha}.
Theorem 1.4
If n = k α n=k\alpha and k > 17 α + 15 8 k>\frac{17\alpha+15}{8} , then
P n , α P_{n,\alpha} is the only graph having the minimum spectral radius in 𝒢 n , α \mathcal{G}_{n,\alpha} . In other words, for any G ∈ 𝒢 n , α G\in\mathcal{G}_{n,\alpha} , λ ( G ) ≥ λ ( P n , α ) \lambda(G)\geq\lambda(P_{n,\alpha}) with equality if and only if G G is P n , α P_{n,\alpha} .
Theorem 1.5
If n = k α n=k\alpha , then the clique star is the only graph having the maximum spectral radius in 𝒢 n , α \mathcal{G}_{n,\alpha} . In other words, for any G ∈ 𝒢 n , α G\in\mathcal{G}_{n,\alpha} , λ ( G ) ≤ λ ( S n , α ) \lambda(G)\leq\lambda(S_{n,\alpha}) with equality if and only if G G is S n , α S_{n,\alpha} .
Remark Theorem 1 may be regarded as a spectral form of the well-known Erdős-Stone-Simonovits theorem [1 ] , while Theorem 2 proves that Conjecture 1.2 is true under minor conditions. The rest of this paper is organized as follows. In Section 2, we present a proof of Theorem 1.3 and relative results. In Section 3, we present proofs of Theorems 1.4 and 1.5 .
2 A spectral Erdős-Stone-Simonovits type theorem
In order to prove Theorem 1.3 , we need the following lemmas.
Theorem 2.1
[ 4 ]
(1). Every nonbipartite triangle free graph of order n n has at most 1 + ( n − 1 ) 2 4 1+\frac{(n-1)^{2}}{4} ;
(2). If G G is a K r + 1 K_{r+1} -free graph of order n n with chromatic number at least r + 1 > 2 r+1>2 , then | E ( G ) | ≤ ( r − 1 ) n 2 2 r − n 2 r + 17 16 − 1 8 r |E(G)|\leq\frac{(r-1)n^{2}}{2r}-\frac{n}{2r}+\frac{17}{16}-\frac{1}{8r} .
Lemma 2.2
If n = k α + t , α > 1 n=k\alpha+t,\alpha>1 , then
λ n , α ≤ { k − 1 + 2 k − 1 , t = 0 k + 2 k , 1 ≤ t < α . \lambda_{n,\alpha}\leq\left\{\begin{array}[]{ll}k-1+\frac{2}{k-1},&\textrm{ $t=0$}\\
k+\frac{2}{k},&\textrm{$1\leq t<\alpha.$ }\end{array}\right.
Proof.
If t = 0 , t=0, P n , α P_{n,\alpha} is just as the following F i g .1 Fig.1 .
K
k
V
1
K
k
V
2
…
K
k
V
-
α
1
K
k
V
α
G
1
F
i
g
.1
Let A ( P n , α ) , D ( P n , α ) A(P_{n,\alpha}),D(P_{n,\alpha}) be the adjacency matrix and degree diagonal matrix of P n , α P_{n,\alpha} . It is easy to see that A ( P n , α ) A(P_{n,\alpha}) and D ( P n , α ) − 1 A ( P n , α ) D ( P n , α ) D(P_{n,\alpha})^{-1}A(P_{n,\alpha})D(P_{n,\alpha}) have the same eigenvalues.
If v ∈ V 1 v\in V_{1} or V α V_{\alpha} , then the sum of the row corresponding to v v in D ( P n , α ) − 1 A ( P n , α ) D ( P n , α ) D(P_{n,\alpha})^{-1}A(P_{n,\alpha})D(P_{n,\alpha}) is at most max { k − 1 + 1 k − 1 , k − 1 k ( k − 1 ) + 1 } = k − 1 + 1 k − 1 \max\{k-1+\frac{1}{k-1},\frac{k-1}{k}(k-1)+1\}=k-1+\frac{1}{k-1} .
If v ∈ V i , 2 ≤ i ≤ α v\in V_{i},2\leq i\leq\alpha , then the sum of the row corresponding to v v in the matrix D ( P n , α ) − 1 A ( P n , α ) D ( P n , α ) D(P_{n,\alpha})^{-1}A(P_{n,\alpha})D(P_{n,\alpha}) is at most max { k − 1 + 2 k − 1 , k − 1 + 2 k } = k − 1 + 2 k − 1 \max\{k-1+\frac{2}{k-1},k-1+\frac{2}{k}\}=k-1+\frac{2}{k-1} .
Hence λ n , α < λ ( P n , α ) < k − 1 + 2 k − 1 \lambda_{n,\alpha}<\lambda(P_{n,\alpha})<k-1+\frac{2}{k-1} . If 1 ≤ t < α 1\leq t<\alpha , it is easy to see that P n , α P_{n,\alpha} is a subgraph of P n + α − t , α P_{n+\alpha-t,\alpha} . Hence λ n , α ≤ λ ( P n , α ) < λ ( P n + α − t , α ) < k + 2 k \lambda_{n,\alpha}\leq\lambda(P_{n,\alpha})<\lambda(P_{n+\alpha-t,\alpha})<k+\frac{2}{k} , since n + α − t = ( k + 1 ) α n+\alpha-t=(k+1)\alpha . This completes the proof.
We are ready to prove Theorem 1.3 .
Proof. Firstly we show that the upper limit of λ n , α n \frac{\lambda_{n,\alpha}}{n} is 1 α \frac{1}{\alpha} . Considering the following two cases:
Case 1: n = k α n=k\alpha . By the Lemma 2.2 , λ n , α < k − 1 + 2 k − 1 \lambda_{n,\alpha}<k-1+\frac{2}{k-1} , which implies
lim n → ∞ ¯ λ n , α n ≤ lim n → ∞ ¯ k − 1 + 2 k − 1 n = 1 α . \overline{\lim_{n\rightarrow\infty}}\frac{\lambda_{n,\alpha}}{n}\leq\overline{\lim_{n\rightarrow\infty}}\frac{k-1+\frac{2}{k-1}}{n}=\frac{1}{\alpha}.
Case 2: n = k α + t , 0 < t < α n=k\alpha+t,0<t<\alpha . By the Lemma 2.2 , λ n , α < k + 2 k \lambda_{n,\alpha}<k+\frac{2}{k} , which implies
lim n → ∞ ¯ λ n , α n ≤ lim n → ∞ ¯ k + 2 k n = 1 α . \overline{\lim_{n\rightarrow\infty}}\frac{\lambda_{n,\alpha}}{n}\leq\overline{\lim_{n\rightarrow\infty}}\frac{k+\frac{2}{k}}{n}=\frac{1}{\alpha}.
Next we will show that the lower limit of ρ ( n , α ) n \frac{\rho(n,\alpha)}{n} is also 1 α \frac{1}{\alpha} . Suppose
lim ¯ n → ∞ ρ ( n , α ) n = 1 α − 2 ϵ , 0 < 2 ϵ ≤ 1 α . \underline{\lim}_{n\rightarrow\infty}\frac{\rho(n,\alpha)}{n}=\frac{1}{\alpha}-2\epsilon,0<2\epsilon\leq\frac{1}{\alpha}.
Then there exists an increasing sequence { n i } i = 1 ∞ \{n_{i}\}_{i=1}^{\infty} , and a sequence of graphs { G i } i = 1 ∞ \{G_{i}\}_{i=1}^{\infty} , where G i G_{i} is a graph of order n i n_{i} with size m i m_{i} such that λ ( G i ) ≤ ( 1 α − ϵ ) n i \lambda(G_{i})\leq(\frac{1}{\alpha}-\epsilon)n_{i} . Since λ ( G i ) ≥ 2 m i n i \lambda(G_{i})\geq\frac{2m_{i}}{n_{i}} , we have
| E ( G i c ) | \displaystyle|E(G_{i}^{c})|
≥ \displaystyle\geq
n i ( n i − 1 ) 2 − 1 2 ( 1 α − ϵ ) n i 2 \displaystyle\frac{n_{i}(n_{i}-1)}{2}-\frac{1}{2}(\frac{1}{\alpha}-\epsilon)n_{i}^{2}
= \displaystyle=
α − 1 2 α n i 2 + ϵ n i 2 2 − n i 2 \displaystyle\frac{\alpha-1}{2\alpha}n_{i}^{2}+\frac{\epsilon n_{i}^{2}}{2}-\frac{n_{i}}{2}
> \displaystyle>
α − 1 2 α n i 2 − n i 2 α + 17 16 − k 8 n i , \displaystyle\frac{\alpha-1}{2\alpha}n_{i}^{2}-\frac{n_{i}}{2\alpha}+\frac{17}{16}-\frac{k}{8n_{i}},
for i i is large enough. By Lemma 2.1 , the chromatic number of G i c G_{i}^{c} is at most α \alpha if i i is large enough. Then G i G_{i} contains a clique of order ⌈ n α ⌉ \lceil\frac{n}{\alpha}\rceil , which imples λ ( G i ) > ⌈ n i α ⌉ − 1 \lambda(G_{i})>\lceil\frac{n_{i}}{\alpha}\rceil-1 . Hence
λ ( G i ) n i → 1 α \frac{\lambda(G_{i})}{n_{i}}\rightarrow\frac{1}{\alpha} as n i n_{i} tends to infinity. It is a contradiction with α ( G i ) ≤ ( 1 α − ϵ ) n i \alpha(G_{i})\leq(\frac{1}{\alpha}-\epsilon)n_{i} for all i i . So
lim ¯ n i → ∞ ρ ( n , α ) n = 1 α . \underline{\lim}_{n_{i}\rightarrow\infty}\frac{\rho(n,\alpha)}{n}=\frac{1}{\alpha}.
This completes the proof.
Remark It follows from Theorem 1.3 that a graph of order n = k α n=k\alpha with spectral radius λ ( G ) ≤ ( 1 α − ϵ ) n \lambda(G)\leq(\frac{1}{\alpha}-\epsilon)n for positive number ε > 0 \varepsilon>0 has an independent set with at least α \alpha . It is an interesting question to count how many such independent sets? Denote by i s ( G ) i_{s}(G) the number of s s -independent set of G G and k s ( G ) k_{s}(G) for the number of s s -clique of G G . It is easy to see that k s ( G ) = i s ( G c ) k_{s}(G)=i_{s}(G^{c}) . Bollobás and Nikiforov [2 ] gave a lower bound for k r + 1 ( G ) k_{r+1}(G) in terms of spectral radius.
Lemma 2.3
[ 2 ]
For any graph G G of order n n , and r > 1 r>1 ,
k r + 1 ( G ) ≥ ( λ ( G ) n − 1 + 1 r ) r ( r − 1 ) r + 1 ( n r ) r + 1 . k_{r+1}(G)\geq\left(\frac{\lambda(G)}{n}-1+\frac{1}{r}\right)\frac{r(r-1)}{r+1}\left(\frac{n}{r}\right)^{r+1}.
By using the above Lemma, we present a lower bound for i s ( G ) i_{s}(G) .
Theorem 2.4
Let G G be a simple graph of order n n and α \alpha be an positive integer. If λ ( G ) ≤ n α \lambda(G)\leq\frac{n}{\alpha} , then
i α ( G ) ≥ ( 1 α ( α − 1 ) − 1 n ) ( α − 1 ) ( α − 2 ) α ( n α − 1 ) α . i_{\alpha}(G)\geq\left(\frac{1}{\alpha(\alpha-1)}-\frac{1}{n}\right)\frac{(\alpha-1)(\alpha-2)}{\alpha}\left(\frac{n}{\alpha-1}\right)^{\alpha}.
Proof.
Since 2 m ( G ) n ≤ λ ( G ) , \frac{2m(G)}{n}\leq\lambda(G), we have m ( G ) ≤ n 2 2 α m(G)\leq\frac{n^{2}}{2\alpha} , which implies m ( G c ) ≥ α − 1 2 α n 2 − n 2 m(G^{c})\geq\frac{\alpha-1}{2\alpha}n^{2}-\frac{n}{2} . So λ ( G c ) ≥ α − 1 α n − 1 \lambda(G^{c})\geq\frac{\alpha-1}{\alpha}n-1 . By the Theorem 2.3 , we can get
i α ( G ) = k α ( G c ) \displaystyle i_{\alpha}(G)=k_{\alpha}(G^{c})
≥ \displaystyle\geq
( α − 1 α − 1 n − 1 + 1 α − 1 ) ( α − 1 ) ( α − 2 ) α ( n α − 1 ) α \displaystyle\left(\frac{\alpha-1}{\alpha}-\frac{1}{n}-1+\frac{1}{\alpha-1}\right)\frac{(\alpha-1)(\alpha-2)}{\alpha}\left(\frac{n}{\alpha-1}\right)^{\alpha}
= \displaystyle=
( 1 α ( α − 1 ) − 1 n ) ( α − 1 ) ( α − 2 ) α ( n α − 1 ) α . \displaystyle\left(\frac{1}{\alpha(\alpha-1)}-\frac{1}{n}\right)\frac{(\alpha-1)(\alpha-2)}{\alpha}\left(\frac{n}{\alpha-1}\right)^{\alpha}.
This completes the proof.
Remark From theorem 2.4 , i s ( G ) i_{s}(G) is about O ( n α ) O(n^{\alpha}) if λ ( G ) ≤ n α \lambda(G)\leq\frac{n}{\alpha} .
3 Proof of Theorems 1.4 and 1.5
In order to prove Theorems1.4 and 1.5 , we need some lemmas.
Lemma 3.1
Let n = k α n=k\alpha and k > 17 α + 15 8 k>\frac{17\alpha+15}{8} . If a connected graph G G has the minimum spectra radius among all graphs in 𝒢 n , α \mathcal{G}_{n,\alpha} , then G G has to be in 𝒯 n , α \mathcal{T}_{n,\alpha} .
Proof.
By Lemma 2.2 , λ ( G ) = λ n , α ≤ k − 1 + 2 k − 1 \lambda(G)=\lambda_{n,\alpha}\leq k-1+\frac{2}{k-1} and G G does not contain K k + 1 K_{k+1} . Further, we claim that the chromatic number of G c G^{c} is α \alpha . Suppose that the chromatic number of G c G^{c} is at least α + 1 \alpha+1 . By Lemma 2.1 ,
| E ( G ) | \displaystyle|E(G)|
≥ \displaystyle\geq
n ( n − 1 ) 2 − ( α − 1 ) n 2 2 α + n 2 α − 17 16 + 1 8 α \displaystyle\frac{n(n-1)}{2}-\frac{(\alpha-1)n^{2}}{2\alpha}+\frac{n}{2\alpha}-\frac{17}{16}+\frac{1}{8\alpha}
= \displaystyle=
k n 2 − n − k 2 − 17 16 + k 8 n \displaystyle\frac{kn}{2}-\frac{n-k}{2}-\frac{17}{16}+\frac{k}{8n}
= \displaystyle=
( k − 1 ) n 2 + k 2 − 17 16 + k 8 n . \displaystyle\frac{(k-1)n}{2}+\frac{k}{2}-\frac{17}{16}+\frac{k}{8n}.
Then by k > 17 α + 15 8 k>\frac{17\alpha+15}{8} , we have
λ ( G ) ≥ 2 | E ( G ) | n ≥ k − 1 + 1 α − 17 8 n + k 4 n 2 > k − 1 + 2 k − 1 . \lambda(G)\geq\frac{2|E(G)|}{n}\geq k-1+\frac{1}{\alpha}-\frac{17}{8n}+\frac{k}{4n^{2}}>k-1+\frac{2}{k-1}.
Hence the chromatic number of G c G^{c} is α \alpha , i.e., G c G^{c} is an α \alpha -partite graph. Assume the parts of G c G^{c} are V 1 , V 2 , … , V α V_{1},V_{2},...,V_{\alpha} . Since G G does not contain K k + 1 K_{k+1} and n = k α n=k\alpha , | V 1 | = | V 2 | = … = | V α | = k |V_{1}|=|V_{2}|=...=|V_{\alpha}|=k . Moreover, the induced subgraph by V i ⋃ V j V_{i}\bigcup V_{j} (i ≠ j i\neq j ) is not complete bipartite, since G G is connected. Note that the spectral radius of a connected graph is an strictly increasing function with respect to adding an edge. Hence G G has to be in 𝒯 n , α \mathcal{T}_{n,\alpha} .
Lemma 3.2
Let G G be a non-bipartite connected graph of order n n and x = ( x 1 , x 2 , … , x n ) T x=(x_{1},x_{2},...,x_{n})^{T} be the Perron vector of A ( G ) A(G) . If σ s ( v i ) \sigma_{s}(v_{i}) is the number of all closed walks of length k k containing vertex v i v_{i} , i = 1 , ⋯ , n i=1,\cdots,n , then
lim s → ∞ σ s ( v i ) σ s ( v j ) ≥ 1 \lim_{s\rightarrow\infty}\frac{\sigma_{s}(v_{i})}{\sigma_{s}(v_{j})}\geq 1
if and only if x i ≥ x j x_{i}\geq x_{j} .
Proof. By spectral decomposition theorem, there exist eigenvalues λ 2 , ⋯ , λ n \lambda_{2},\cdots,\lambda_{n} and corresponding orthogonal eigenvectors ξ 2 , ⋯ , ξ n \xi_{2},\cdots,\xi_{n} such that
A = λ ( A ) x x T + λ 2 ξ 2 ξ 2 T + … + λ n ξ n ξ n T . A=\lambda(A)xx^{T}+\lambda_{2}\xi_{2}\xi_{2}^{T}+...+\lambda_{n}\xi_{n}\xi_{n}^{T}.
Then
A s = λ ( A ) s k x x T + λ 2 s ξ 2 ξ 2 T + … + λ n s ξ n ξ n T , A^{s}=\lambda(A)^{s}kxx^{T}+\lambda_{2}^{s}\xi_{2}\xi_{2}^{T}+...+\lambda_{n}^{s}\xi_{n}\xi_{n}^{T},
Let e i e_{i} be the column vector whose the i i -th entry is 1 and 0 otherwise, i = 1 , … , n i=1,\dots,n .
Then σ s ( v i ) = e i T A s e i \sigma_{s}(v_{i})=e_{i}^{T}A^{s}e_{i} . Moreover λ ( G ) > | λ i | \lambda(G)>|\lambda_{i}| for i = 2 , … , n i=2,\dots,n since G G is non-bipartite and connected.
Hence
lim s → ∞ σ s ( v i ) σ s ( v j ) \displaystyle\lim_{s\rightarrow\infty}\frac{\sigma_{s}(v_{i})}{\sigma_{s}(v_{j})}
= \displaystyle=
lim s → ∞ e i T A s e i e j T A s e j \displaystyle\lim_{s\rightarrow\infty}\frac{e_{i}^{T}A^{s}e_{i}}{e_{j}^{T}A^{s}e_{j}}
= \displaystyle=
lim s → ∞ e i x x T e i + λ 2 s λ ( A ) s e i T ξ 2 ξ 2 T e i + … + λ n s λ ( A ) s e i T ξ n ξ n T e i e j x x T e j + λ 2 s λ ( A ) s e j T ξ 2 ξ 2 T e j + … + λ n s λ ( A ) s e j T ξ n ξ n T e j \displaystyle\lim_{s\rightarrow\infty}\frac{e_{i}xx^{T}e_{i}+\frac{\lambda_{2}^{s}}{\lambda(A)^{s}}e_{i}^{T}\xi_{2}\xi_{2}^{T}e_{i}+\dots+\frac{\lambda_{n}^{s}}{\lambda(A)^{s}}e_{i}^{T}\xi_{n}\xi_{n}^{T}e_{i}}{e_{j}xx^{T}e_{j}+\frac{\lambda_{2}^{s}}{\lambda(A)^{s}}e_{j}^{T}\xi_{2}\xi_{2}^{T}e_{j}+\dots+\frac{\lambda_{n}^{s}}{\lambda(A)^{s}}e_{j}^{T}\xi_{n}\xi_{n}^{T}e_{j}}
= \displaystyle=
x i x j . \displaystyle\frac{x_{i}}{x_{j}}.
This completes the proof.
Lemma 3.3
Let G G be a graph of order n = k α n=k\alpha with the independence number α \alpha .
Then λ ( G ) ≥ k − 1 \lambda(G)\geq k-1 equality if and only if G G is union of the number α \alpha complete graphs K k K_{k} .
Proof. If k = 1 k=1 or 2 2 , the assertion follows from [12 ] . Assume that k ≥ 3 k\geq 3 . Suppose that λ ( G ) ≤ k − 1 \lambda(G)\leq k-1 . Then the size m ( G ) m(G) of G G at most λ ( G ) n 2 ≤ n − α 2 α n \frac{\lambda(G)n}{2}\leq\frac{n-\alpha}{2\alpha}n , which implies the size m ( G c ) m(G^{c}) of G c G^{c} at least α − 1 2 α n 2 \frac{\alpha-1}{2\alpha}n^{2} . We have the claim that the chromatic number of G c G^{c} is
α \alpha . In fact, if the chromatic number of G c G^{c} is
at least α + 1 \alpha+1 , then by Theorem 2.1 , m ( G c ) ≤ ( α − 1 ) n 2 2 α − n 2 α + 17 16 − 1 8 α ≤ ( α − 1 ) n 2 2 α − 3 α 2 α + 17 16 − 1 8 α < ( α − 1 ) n 2 2 α m(G^{c})\leq\frac{(\alpha-1)n^{2}}{2\alpha}-\frac{n}{2\alpha}+\frac{17}{16}-\frac{1}{8\alpha}\leq\frac{(\alpha-1)n^{2}}{2\alpha}-\frac{3\alpha}{2\alpha}+\frac{17}{16}-\frac{1}{8\alpha}<\frac{(\alpha-1)n^{2}}{2\alpha} . This is a contradiction. Thus G c G^{c} is a α \alpha -partite graph. Moreover, suppose the parts of G c G^{c} are V 1 , V 2 , … , V α V_{1},V_{2},...,V_{\alpha} . Then | V 1 | = | V 2 | = … = | V α | = k |V_{1}|=|V_{2}|=...=|V_{\alpha}|=k , since G G can not contain K k + 1 K_{k+1} . Hence G G is union of the number α \alpha complete graphs K k K_{k} . This completes the proof.
Lemma 3.4
Let n = k α > 2 α n=k\alpha>2\alpha and G ∈ 𝒢 n , α G\in\mathcal{G}_{n,\alpha} be a graph obtained by joining an edge from a non-cut vertex of a graph H ∈ 𝒢 n − k ( l + p ) , α − ( l + p ) H\in\mathcal{G}_{n-k(l+p),\alpha-(l+p)} and a non-cut vertex of P k ( l + p ) , l + p P_{k(l+p),l+p} (see F i g .2 Fig.2 ). Let G ′ G^{\prime} be the graph obtained from G G by deleting the edge v 3 v 4 v_{3}v_{4} and adding edge v 1 v 4 v_{1}v_{4} . If H H contains a copy of P k l , l P_{kl,l} whose vertex set does not contains v 1 v_{1} , then λ ( G ′ ) > λ ( G ) \lambda(G^{\prime})>\lambda(G) .
K
k
V
+
l
p
…
K
k
V
+
p
1
v
3
v
4
v
2
K
k
V
p
K
k
V
-
p
1
…
K
k
V
1
v
1
.
…
…
…
…
…
…
…
…
…
.
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
.
…
…
…
…
…
…
…
…
…
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
K
k
V
0
H
G
K
k
V
+
l
p
K
k
V
2
…
K
k
V
+
p
1
v
4
v
3
v
2
K
k
V
p
K
k
V
-
p
1
…
K
k
V
1
.
…
…
…
…
…
…
…
…
…
.
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
.
…
…
…
…
…
…
…
…
…
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
v
1
K
k
V
0
Proof.
Let x = ( x ( u ) , u ∈ V ( G ) ) T x=(x(u),u\in V(G))^{T} be the Perron vector of G ∈ 𝒢 ( n , α ) G\in\mathcal{G}(n,\alpha) and let
𝒲 ( s , v i ) \mathcal{W}(s,v_{i}) be the set of all closed walks of length s s containing v i v_{i} , i = 1 , 2 , 3 i=1,2,3 . We claim that there exists an injective mapping φ \varphi from 𝒲 ( s , v 3 ) \mathcal{W}(s,v_{3}) to 𝒲 ( s , v 2 ) \mathcal{W}(s,v_{2}) . In fact, if W W is a closed walk of length s s containing v 3 v_{3} and v 2 v_{2} , let φ ( W ) = W \varphi(W)=W . If W W is a closed walk of length s s containing v 3 v_{3} and no v 2 v_{2} , then there exists a corresponding closed walk W ′ = φ ( W ) W^{\prime}=\varphi(W) of length s s containing v 2 v_{2} and no v 3 v_{3} in the subgraph P k ( 2 l + 1 ) , 2 l + 1 P_{k(2l+1),2l+1} in G G . Hence σ ( s , v 3 ) ≤ σ ( s , v 2 ) \sigma(s,v_{3})\leq\sigma(s,v_{2}) .
Similarly, there exists an injective mapping ϕ \phi from
𝒲 ( s , v 2 ) \mathcal{W}(s,v_{2}) to 𝒲 ( s , v 1 ) \mathcal{W}(s,v_{1}) , which implies σ ( s , v 2 ) ≤ σ ( s , v 1 ) \sigma(s,v_{2})\leq\sigma(s,v_{1}) . By Lemma 3.2 ,
x ( v 3 ) ≤ x ( v 2 ) ≤ x ( v 1 ) x(v_{3})\leq x(v_{2})\leq x(v_{1}) . Hence
λ ( G ) = x T A ( G ) x = x T A ( G ′ ) x − 2 ( x ( v 1 ) − x ( v 3 ) ) x ( w ) ≤ x T A ( G ′ ) x ≤ λ ( G ′ ) \lambda(G)=x^{T}A(G)x=x^{T}A(G^{\prime})x-2(x(v_{1})-x(v_{3}))x(w)\leq x^{T}A(G^{\prime})x\leq\lambda(G^{\prime}) .
Moreover, if λ ( G ) = λ ( G ′ ) \lambda(G)=\lambda(G^{\prime}) , then x ( v 1 ) = x ( v 3 ) x(v_{1})=x(v_{3}) and x x is an eigenvector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) . But it is impossible. Therefore λ ( G ) < λ ( G ′ ) \lambda(G)<\lambda(G^{\prime}) .
Lemma 3.5
Let n = k α > 2 α n=k\alpha>2\alpha and G ∈ 𝒢 n , α G\in\mathcal{G}_{n,\alpha} be a graph with two vertices u u and v v which are in clique of order k k , if u u is adjacent with u 1 u_{1} ,u 2 u_{2} ,…, u t u_{t} which belong to t t vertex disjoint clique paths P k l 1 , l 1 P_{kl_{1},l_{1}} ,P k l 2 , l 1 P_{kl_{2},l_{1}} ,…, P k l t , l t ( t > 1 ) P_{kl_{t},l_{t}}(t>1) respectively, and d G ( u ) − t = d G ( v ) = k − 1 d_{G}(u)-t=d_{G}(v)=k-1 . Let G ′ G^{\prime} be the graph obtained from G G by deleting the edge u 1 u u_{1}u and adding edge u 1 v u_{1}v . Then λ ( G ′ ) < λ ( G ) \lambda(G^{\prime})<\lambda(G) .
Proof.
Let x x be the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) , then x ( u ) ≤ x ( v ) x(u)\leq x(v) or x ( u ) ≥ x ( v ) x(u)\geq x(v) . If x ( u ) ≤ x ( v ) x(u)\leq x(v) , then deleting edges u u 2 , … , u u t uu_{2},...,uu_{t} and adding edges v u 2 , … , v u t vu_{2},...,vu_{t} get the graph G G , then λ ( G ) ≥ x T A ( G ) x ≥ x T A ( G ′ ) x = λ ( G ′ ) \lambda(G)\geq x^{T}A(G)x\geq x^{T}A(G^{\prime})x=\lambda(G^{\prime}) with equality if and only if x x is the eigenvector of A ( G ) A(G) , but it is easy to find that x x is not the eigenvector of A ( G ) A(G) , so λ ( G ′ ) < λ ( G ) \lambda(G^{\prime})<\lambda(G) ; If x ( u ) ≥ x ( v ) x(u)\geq x(v) , then deleting edges v u 1 vu_{1} and adding edges u u 1 uu_{1} get the graph G G , then λ ( G ) ≥ x T A ( G ) x ≥ x T A ( G ′ ) x = λ ( G ′ ) \lambda(G)\geq x^{T}A(G)x\geq x^{T}A(G^{\prime})x=\lambda(G^{\prime}) with equality if and only if x x is the eigenvector of A ( G ) A(G) , but it is also easy to find that x x is not the eigenvector of A ( G ) A(G) , so λ ( G ′ ) < λ ( G ) \lambda(G^{\prime})<\lambda(G) , this completes the proof.
Lemma 3.6
Let n = k α > 2 α n=k\alpha>2\alpha and G ∈ 𝒢 n , α G\in\mathcal{G}_{n,\alpha} be a graph obtained by joining an edge from a non-cut vertex of a graph H ∈ 𝒢 n − k ( l + p ) , α − ( l + p ) H\in\mathcal{G}_{n-k(l+p),\alpha-(l+p)} and a non-cut vertex of P k ( l + p ) , l + p P_{k(l+p),l+p} , H ≠ K k H\neq K_{k} (see F i g .3 Fig.3 ). Let G ′ G^{\prime} be the graph obtained from G G by deleting the edge v p k v p + 1 , 1 v_{pk}v_{p+1,1} and adding edge v 01 v p + 1 , 1 v_{01}v_{p+1,1} . Then λ ( G ′ ) > λ ( G ) \lambda(G^{\prime})>\lambda(G) .
K
k
V
+
l
p
…
K
k
V
+
p
1
v
+
p
1
,
1
v
p
k
v
p
1
v
-
p
1
,
k
v
-
p
1
,
1
K
k
V
p
K
k
V
-
p
1
…
K
k
V
1
v
0
k
v
1
k
v
11
v
01
K
k
V
0
.
…
…
…
…
…
…
…
…
…
.
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
.
…
…
…
…
…
…
…
…
…
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
H
G
K
k
K
k
V
+
l
p
V
-
+
l
p
1
…
K
k
V
+
p
1
K
k
V
p
K
k
V
-
p
1
…
K
k
V
1
K
k
V
0
v
p
k
v
p
1
v
+
p
1
,
1
v
-
p
1
,
k
v
-
p
1
,
1
v
1
k
v
11
v
0
k
v
01
.
…
…
…
…
…
…
…
…
…
.
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
.
…
…
…
…
…
…
…
…
…
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
⋮
Proof.
Let x x be the Perron vector of G G , by Theorem 3.2 , it is easy to get that the values of vertices with the same degree in the clique of order k k in G − H G-H are same. Let V i = { v i 1 , v i 2 , … , v i k } , i = 0 , 1 , … , l + p V_{i}=\{v_{i1},v_{i2},...,v_{ik}\},i=0,1,...,l+p . Thus x ( v i 2 ) = x ( v i 3 ) = … = x ( v i , k − 1 ) , i = 1 , 2 , … , p x(v_{i2})=x(v_{i3})=...=x(v_{i,k-1}),i=1,2,...,p , and without loss of generality, assume that x ( v 02 ) ≤ x ( v 03 ) ≤ … ≤ x ( v 0 , k − 1 ) x(v_{02})\leq x(v_{03})\leq...\leq x(v_{0,k-1}) . Next we will consider the following cases:
Case 1: If x ( v 01 ) ≥ x ( v p k ) x(v_{01})\geq x(v_{pk}) , then we delete the edge v p k v p + 1 , 1 v_{pk}v_{p+1,1} and add edge v 01 v p + 1 , 1 v_{01}v_{p+1,1} , then λ ( G ) = x T A ( G ) x = x T A ( G ′ ) x − 2 ( x ( v 01 ) − x ( v p k ) ) x p + 1 , 1 ≤ λ ( G ′ ) \lambda(G)=x^{T}A(G)x=x^{T}A(G^{\prime})x-2(x(v_{01})-x(v_{pk}))x_{p+1,1}\leq\lambda(G^{\prime}) with equality holding if and only if x x is an eigenvector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) . However, ( A ( G ′ ) x ) v p k = ∑ i = 1 k − 1 x ( v p i ) < λ ( G ) x ( v p k ) (A(G^{\prime})x)_{v_{pk}}=\sum_{i=1}^{k-1}x(v_{pi})<\lambda(G)x(v_{pk}) , so x x is not an eigenvector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) . Thus λ ( G ′ ) > λ ( G ) \lambda(G^{\prime})>\lambda(G) .
Case 2: If x ( v 01 ) < x ( v p k ) x(v_{01})<x(v_{pk}) , then we delete the edge v p k v p + 1 , 1 v_{pk}v_{p+1,1} and add edge v 01 v p + 1 , 1 v_{01}v_{p+1,1} . Next we will consider the following subcases:
Subcase 2.1: Suppose that x ( v 02 ) ≥ x ( v p 2 ) x(v_{02})\geq x(v_{p2}) . Let
V 01 = N G ( v 01 ) \displaystyle V_{01}=N_{G}(v_{01})
V 0 k = N G ( v 0 k ) \ { v 11 , v 01 } \displaystyle V_{0k}=N_{G}(v_{0k})\backslash\{v_{11},v_{01}\}
E 1 = { v p k v p + 1 , 1 } ∪ { v 01 w | w ∈ V 01 } ∪ { v 0 k w | w ∈ V 0 k } ∪ { v p k v p j | j = 1 , 2 , . . , k − 1 } \displaystyle E_{1}=\{v_{pk}v_{p+1,1}\}\cup\{v_{01}w|w\in V_{01}\}\cup\{v_{0k}w|w\in V_{0k}\}\cup\{v_{pk}v_{pj}|j=1,2,..,k-1\}
E 2 = { u v ∈ E ( G ) | u , v ∈ ∪ i = 1 p − 1 V i } ∪ { v 0 k v 11 , v p − 1 , k v p 1 } . \displaystyle E_{2}=\{uv\in E(G)|u,v\in\cup_{i=1}^{p-1}V_{i}\}\cup\{v_{0k}v_{11},v_{p-1,k}v_{p1}\}.
For this case, it is divided into the following two subcases:
Subcase 2.1.1: If x ( v 0 k ) ≥ x ( v p 1 ) x(v_{0k})\geq x(v_{p1}) , then let y y be a vector defined by the following:
y ( u ) = { x ( v 01 ) , u = v p k x ( v p k ) , u = v 01 x ( u ) , otherwise . y(u)=\left\{\begin{array}[]{ll}x(v_{01}),&\textrm{ $u=v_{pk}$}\\
x(v_{pk}),&\textrm{ $u=v_{01}$}\\
x(u),&\textrm{ otherwise}\end{array}\right..
Then
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
y T A ( G ′ ) y − y T A ( G ) y + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-y^{T}A(G)y+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) − x ( v 01 ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x . \displaystyle 2[x(v_{pk})x(v_{p+1,1})-x(v_{01})x(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x.
By the definition of Y Y , it implies that
y ( u ) y ( v ) = { x ( u ) x ( v ) , u v ∉ E 1 x ( v p k ) x ( v ) , u = v 01 , v ∈ V 01 x ( u ) x ( v ) , u = v 0 k , v ∈ V 0 k x ( v 01 ) x ( v ) , u = v p k , v = v p j , 2 ≤ j ≤ k − 1 , y(u)y(v)=\left\{\begin{array}[]{ll}x(u)x(v),&\textrm{ $uv\notin E_{1}$}\\
x(v_{pk})x(v),&\textrm{ $u=v_{01},v\in V_{01}$}\\
x(u)x(v),&\textrm{ $u=v_{0k},v\in V_{0k}$}\\
x(v_{01})x(v),&\textrm{ $u=v_{pk},v=v_{pj},2\leq j\leq k-1$}\\
\end{array}\right.,
so
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 ∑ u v ∈ E 1 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ u v ∉ E 1 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{1}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{uv\notin E_{1}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]
= \displaystyle=
2 [ y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) − x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 ∑ w ∈ V 01 [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle 2[y(v_{pk})y(v_{p+1,1})-x(v_{pk})x(v_{p+1,1})]+2\sum_{w\in V_{01}}[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k 2 [ y ( v 0 k ) y ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ j = 1 , … , k − 1 2 [ y ( v p k ) y ( v p j ) − x ( v p k ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}}2[y(v_{0k})y(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{j=1,...,k-1}2[y(v_{pk})y(v_{pj})-x(v_{pk})x(v_{pj})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ w ∈ V 01 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{w\in V_{01}}[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)
− \displaystyle-
2 ∑ j = 1 , … , k − 1 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p j ) , \displaystyle 2\sum_{j=1,...,k-1}[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{pj}),
then
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) − x ( v 01 ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) \displaystyle 2[x(v_{pk})x(v_{p+1,1})-x(v_{01})x(v_{p+1,1})]+2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ V 01 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) − 2 ∑ j = 1 , … , k − 1 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p j ) \displaystyle 2\sum_{w\in V_{01}}[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)-2\sum_{j=1,...,k-1}[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{pj})
= \displaystyle=
2 ∑ w ∈ V 01 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) − 2 ∑ j = 1 , … , k − 1 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p j ) \displaystyle 2\sum_{w\in V_{01}}[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)-2\sum_{j=1,...,k-1}[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{pj})
≥ \displaystyle\geq
2 ∑ j = 2 , … , k − 1 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] + [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] . \displaystyle 2\sum_{j=2,...,k-1}[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]+[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0k})-x(v_{p1})].
By x ( v p k ) > x ( v 01 ) , x ( v 0 , k − 1 ) ≥ … ≥ x ( v 02 ) ≥ x ( v p 2 ) = … = x ( v p , k − 1 ) x(v_{pk})>x(v_{01}),x(v_{0,k-1})\geq...\geq x(v_{02})\geq x(v_{p2})=...=x(v_{p,k-1}) and x ( v 0 k ) ≥ x ( v p 1 ) x(v_{0k})\geq x(v_{p1}) , so λ ( G ′ ) ≥ y T A ( G ′ ) y ≥ x T A ( G ) x = λ ( G ) \lambda(G^{\prime})\geq y^{T}A(G^{\prime})y\geq x^{T}A(G)x=\lambda(G) with equality if and only if y y is the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) . However,
( A ( G ′ ) y ) v p 2 \displaystyle(A(G^{\prime})y)_{v_{p2}}
= \displaystyle=
∑ j = 1 , 3 , 4 , . . , k y ( v p j ) = y ( v p k ) + ∑ j = 1 , 3 , 4 , . . , k − 1 y ( v p j ) \displaystyle\sum_{j=1,3,4,..,k}y(v_{pj})=y(v_{pk})+\sum_{j=1,3,4,..,k-1}y(v_{pj})
= \displaystyle=
x ( v 01 ) + ∑ j = 1 , 3 , 4 , . . , k − 1 x ( v p j ) \displaystyle x(v_{01})+\sum_{j=1,3,4,..,k-1}x(v_{pj})
< \displaystyle<
x ( v p k ) + ∑ j = 1 , 3 , 4 , . . , k − 1 x ( v p j ) \displaystyle x(v_{pk})+\sum_{j=1,3,4,..,k-1}x(v_{pj})
= \displaystyle=
λ ( G ) x ( v p 2 ) = λ ( G ) y ( v p 2 ) . \displaystyle\lambda(G)x(v_{p2})=\lambda(G)y(v_{p2}).
So y y is not the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) , thus λ ( G ′ ) > λ ( G ) \lambda(G^{\prime})>\lambda(G) .
Subcase 2.1.2: If x ( v 0 k ) < x ( v p 1 ) x(v_{0k})<x(v_{p1}) , then let y y be a vector defined by the following:
y ( u ) = { x ( v p − i , k + 1 − j ) , u = v i j , i ∈ { 0 , 1 , … , p } , j ∈ { 1 , k } x ( v p − i , j ) , u = v i j , i = 1 , 2 , … , p − 1 ; j = 2 , 3 , … , k − 1 x ( w ) , otherwise . y(u)=\left\{\begin{array}[]{ll}x(v_{p-i,k+1-j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i\in\{0,1,...,p\},j\in\{1,k\}$}\\
x(v_{p-i,j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i=1,2,...,p-1;j=2,3,...,k-1$}\\
x(w),&\textrm{ otherwise}\end{array}\right..
Then
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
y T A ( G ′ ) y − y T A ( G ) y + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-y^{T}A(G)y+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x . \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{p+1,1})+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x.
By the definition of y y , it implies that
y ( u ) y ( v ) = { x ( u ) x ( v ) , u v ∉ E 1 ∪ E 2 ∪ { v p 1 v p j : j = 2 , … , k − 1 } x ( v p k ) x ( v ) , u = v 01 , v ∈ V 01 x ( v p 1 ) x ( v ) , u = v 0 k , v ∈ V 0 k x ( v 01 ) x ( v ) , u = v p k , v = v p j , 1 ≤ j ≤ k − 1 , y(u)y(v)=\left\{\begin{array}[]{ll}x(u)x(v),&\textrm{ $uv\notin E_{1}\cup E_{2}\cup\{v_{p1}v_{pj}:j=2,...,k-1\}$}\\
x(v_{pk})x(v),&\textrm{ $u=v_{01},v\in V_{01}$}\\
x(v_{p1})x(v),&\textrm{ $u=v_{0k},v\in V_{0k}$}\\
x(v_{01})x(v),&\textrm{ $u=v_{pk},v=v_{pj},1\leq j\leq k-1$}\end{array}\right.,
so
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 ∑ u v ∈ E 1 ∪ E 2 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ u v ∉ E 1 ∪ E 2 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{1}\cup E_{2}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{uv\notin E_{1}\cup E_{2}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]
= \displaystyle=
2 [ y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) − x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 ∑ w ∈ V 01 [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle 2[y(v_{pk})y(v_{p+1,1})-x(v_{pk})x(v_{p+1,1})]+2\sum_{w\in V_{01}}[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k 2 [ y ( v 0 k ) y ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ j = 1 , … , k − 1 2 [ y ( v p k ) y ( v p j ) − x ( v p k ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}}2[y(v_{0k})y(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{j=1,...,k-1}2[y(v_{pk})y(v_{pj})-x(v_{pk})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ u v ∈ E 2 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ j = 2 k − 1 [ y ( v p 1 ) y ( v p j ) − x ( v p 1 ) x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{2}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{j=2}^{k-1}[y(v_{p1})y(v_{pj})-x(v_{p1})x(v_{pj})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) x ( v p + 1 , 1 ) − x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 ∑ w ∈ V 01 [ x ( v p k ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})x(v_{p+1,1})-x(v_{pk})x(v_{p+1,1})]+2\sum_{w\in V_{01}}[x(v_{pk})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k 2 [ x ( v p 1 ) x ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ j = 1 , … , k − 1 2 [ x ( v 01 ) y ( v p j ) − x ( v p k ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}}2[x(v_{p1})x(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{j=1,...,k-1}2[x(v_{01})y(v_{pj})-x(v_{pk})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ u v ∈ E 2 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ j = 2 k − 1 [ x ( v 0 k ) x ( v p j ) − x ( v p 1 ) x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{2}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{j=2}^{k-1}[x(v_{0k})x(v_{pj})-x(v_{p1})x(v_{pj})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ w ∈ V 01 \ { v 0 k } [ x ( v p k ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{w\in V_{01}\backslash\{v_{0k}\}}[x(v_{pk})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k 2 [ x ( v p 1 ) x ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ j = 2 , … , k − 1 2 [ x ( v 01 ) y ( v p j ) − x ( v p k ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}}2[x(v_{p1})x(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{j=2,...,k-1}2[x(v_{01})y(v_{pj})-x(v_{pk})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ u v ∈ E 2 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 [ x ( v p k ) y ( v 0 k ) − x ( v 01 ) x ( v 0 k ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{2}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2[x(v_{pk})y(v_{0k})-x(v_{01})x(v_{0k})]
+ \displaystyle+
2 [ x ( v 01 ) y ( v p 1 ) − x ( v p k ) x ( v p 1 ) ] + 2 ∑ j = 2 k − 1 [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] x ( v p j ) \displaystyle 2[x(v_{01})y(v_{p1})-x(v_{pk})x(v_{p1})]+2\sum_{j=2}^{k-1}[x(v_{0k})-x(v_{p1})]x(v_{pj})
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ w ∈ V 01 \ { v 0 k } [ x ( v p k ) x ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{w\in V_{01}\backslash\{v_{0k}\}}[x(v_{pk})x(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k 2 [ x ( v p 1 ) x ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ j = 2 , … , k − 1 2 [ x ( v 01 ) x ( v p j ) − x ( v p k ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}}2[x(v_{p1})x(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{j=2,...,k-1}2[x(v_{01})x(v_{pj})-x(v_{pk})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ u v ∈ E 2 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 [ x ( v p k ) x ( v p 1 ) − x ( v 01 ) x ( v 0 k ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{2}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2[x(v_{pk})x(v_{p1})-x(v_{01})x(v_{0k})]
+ \displaystyle+
2 [ x ( v 01 ) x ( v 0 k ) − x ( v p k ) x ( v p 1 ) ] + 2 ∑ j = 2 k − 1 [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] x ( v p j ) \displaystyle 2[x(v_{01})x(v_{0k})-x(v_{pk})x(v_{p1})]+2\sum_{j=2}^{k-1}[x(v_{0k})-x(v_{p1})]x(v_{pj})
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ w ∈ V 01 \ { v 0 k } [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{w\in V_{01}\backslash\{v_{0k}\}}[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k 2 [ x ( v p 1 ) − x ( v 0 k ) ] x ( w ) + ∑ j = 2 , … , k − 1 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p j ) \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}}2[x(v_{p1})-x(v_{0k})]x(w)+\sum_{j=2,...,k-1}2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{pj})
+ \displaystyle+
2 ∑ u v ∈ E 2 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ j = 2 k − 1 [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] x ( v p j ) , \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{2}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{j=2}^{k-1}[x(v_{0k})-x(v_{p1})]x(v_{pj}),
By the definition of y y , it also implies that
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ 1 = j 1 < j 2 < k { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{1=j_{1}<j_{2}<k}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
+ \displaystyle+
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ 1 < j 1 < j 2 = k { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{1<j_{1}<j_{2}=k}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
= \displaystyle=
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ 1 < j 1 < j 2 < k { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{1<j_{1}<j_{2}<k}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
= \displaystyle=
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ j 1 = 1 , j 2 = k { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{j_{1}=1,j_{2}=k}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
= \displaystyle=
0 . \displaystyle 0.
So
2 ∑ u v ∈ E 2 [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{2}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]
= \displaystyle=
∑ i = 0 , … , p − 1 { [ y ( v i k ) y ( v i + 1 , 1 ) − x ( v i k ) x ( v i + 1 , 1 ) ] + [ y ( v p − i − 1 , k ) y ( v p − i , 1 ) − x ( v p − i − 1 , k ) x ( v p − i , 1 ) ] } \displaystyle\sum_{i=0,...,p-1}\{[y(v_{ik})y(v_{i+1,1})-x(v_{ik})x(v_{i+1,1})]+[y(v_{p-i-1,k})y(v_{p-i,1})-x(v_{p-i-1,k})x(v_{p-i,1})]\}
+ \displaystyle+
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ j 1 < j 2 { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{j_{1}<j_{2}}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
= \displaystyle=
∑ i = 0 , … , p − 1 { [ x ( v p − i , 1 ) x ( v p − i − 1 , k ) − x ( v i k ) x ( v i + 1 , 1 ) ] + [ x ( v i + 1 , 1 ) x ( v i k ) − x ( v p − i − 1 , k ) x ( v p − i , 1 ) ] } \displaystyle\sum_{i=0,...,p-1}\{[x(v_{p-i,1})x(v_{p-i-1,k})-x(v_{ik})x(v_{i+1,1})]+[x(v_{i+1,1})x(v_{ik})-x(v_{p-i-1,k})x(v_{p-i,1})]\}
+ \displaystyle+
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ 1 = j 1 < j 2 < k { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{1=j_{1}<j_{2}<k}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
+ \displaystyle+
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ 1 < j 1 < j 2 < k { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{1<j_{1}<j_{2}<k}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
+ \displaystyle+
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ 1 < j 1 < j 2 = k { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{1<j_{1}<j_{2}=k}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
+ \displaystyle+
∑ i = 1 , … , p − 1 ∑ j 1 = 1 , j 2 = k { [ y ( v i j 1 ) y ( v i j 2 ) − x ( v i j 1 ) x ( v i j 2 ) ] + [ y ( v p − i , j 1 ) y ( v p − i , j 2 ) − x ( v p − i , j 1 ) x ( v p − i , j 2 ) ] } \displaystyle\sum_{i=1,...,p-1}\sum_{j_{1}=1,j_{2}=k}\left\{[y(v_{ij_{1}})y(v_{ij_{2}})-x(v_{ij_{1}})x(v_{ij_{2}})]+[y(v_{p-i,j_{1}})y(v_{p-i,j_{2}})-x(v_{p-i,j_{1}})x(v_{p-i,j_{2}})]\right\}
= \displaystyle=
0 . \displaystyle 0.
Then
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ w ∈ V 01 \ { v 0 k } [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{w\in V_{01}\backslash\{v_{0k}\}}[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ V 0 k [ x ( v p 1 ) − x ( v 0 k ) ] x ( w ) + 2 ∑ j = 2 , … , k − 1 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p j ) \displaystyle 2\sum_{w\in V_{0k}}[x(v_{p1})-x(v_{0k})]x(w)+2\sum_{j=2,...,k-1}[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{pj})
+ \displaystyle+
2 ∑ j = 2 k − 1 [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] x ( v p j ) , \displaystyle 2\sum_{j=2}^{k-1}[x(v_{0k})-x(v_{p1})]x(v_{pj}),
so
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{p+1,1})+2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 01 \ { v 0 k } 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) + ∑ w ∈ V 0 k 2 [ x ( v p 1 ) − x ( v 0 k ) ] x ( w ) \displaystyle\sum_{w\in V_{01}\backslash\{v_{0k}\}}2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)+\sum_{w\in V_{0k}}2[x(v_{p1})-x(v_{0k})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ j = 2 , … , k − 1 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p j ) + 2 ∑ j = 2 k − 1 [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] x ( v p j ) \displaystyle\sum_{j=2,...,k-1}2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{pj})+2\sum_{j=2}^{k-1}[x(v_{0k})-x(v_{p1})]x(v_{pj})
= \displaystyle=
∑ w ∈ V 01 \ { v 0 k } 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) + ∑ w ∈ V 0 k 2 [ x ( v p 1 ) − x ( v 0 k ) ] x ( w ) \displaystyle\sum_{w\in V_{01}\backslash\{v_{0k}\}}2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)+\sum_{w\in V_{0k}}2[x(v_{p1})-x(v_{0k})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ j = 2 , … , k − 1 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p j ) + 2 ∑ j = 2 k − 1 [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] x ( v p j ) \displaystyle\sum_{j=2,...,k-1}2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{pj})+2\sum_{j=2}^{k-1}[x(v_{0k})-x(v_{p1})]x(v_{pj})
≥ \displaystyle\geq
2 ∑ j = 2 k − 1 [ x ( v p 1 ) − x ( v 0 k ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] + 2 ∑ j = 2 , … , k − 1 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 j − x ( v p j ) ] . \displaystyle 2\sum_{j=2}^{k-1}[x(v_{p1})-x(v_{0k})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]+2\sum_{j=2,...,k-1}[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0j}-x(v_{pj})].
Since x ( v p 1 ) > x ( v 0 k ) , x ( v p k ) > x ( v 01 ) x(v_{p1})>x(v_{0k}),x(v_{pk})>x(v_{01}) and x ( v 02 ) ≥ x ( v p 2 ) x(v_{02})\geq x(v_{p2}) , so λ ( G ′ ) ≥ y T A ( G ′ ) y ≥ x T A ( G ) x = λ ( G ) \lambda(G^{\prime})\geq y^{T}A(G^{\prime})y\geq x^{T}A(G)x=\lambda(G) with equality if and only if y y is the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) . However,
( A ( G ′ ) y ) v p 2 \displaystyle(A(G^{\prime})y)_{v_{p2}}
= \displaystyle=
∑ j = 1 , 3 , 4 , . . , k y ( v p j ) = y ( v p 1 ) + y ( v p k ) + ∑ j = 3 , 4 , . . , k − 1 y ( v p j ) \displaystyle\sum_{j=1,3,4,..,k}y(v_{pj})=y(v_{p1})+y(v_{pk})+\sum_{j=3,4,..,k-1}y(v_{pj})
= \displaystyle=
x ( v 0 k ) + x ( v 01 ) + ∑ j = 3 , 4 , . . , k − 1 x ( v p j ) \displaystyle x(v_{0k})+x(v_{01})+\sum_{j=3,4,..,k-1}x(v_{pj})
< \displaystyle<
x ( v p 1 ) + x ( v p k ) + ∑ j = 3 , 4 , . . , k − 1 x ( v p j ) \displaystyle x(v_{p1})+x(v_{pk})+\sum_{j=3,4,..,k-1}x(v_{pj})
= \displaystyle=
λ ( G ) x ( v p 2 ) = λ ( G ) y ( v p 2 ) . \displaystyle\lambda(G)x(v_{p2})=\lambda(G)y(v_{p2}).
So y y is not the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) , thus λ ( G ′ ) > λ ( G ) \lambda(G^{\prime})>\lambda(G) .
Subcase 2.2: If there exists a integer t t satisfies that 2 < t < k − 1 2<t<k-1 and x ( v 0 t ) < x ( v p 2 ) ≤ x ( v 0 , t + 1 ) x(v_{0t})<x(v_{p2})\leq x(v_{0,t+1}) . Let
V 01 ′ \displaystyle V_{01}^{\prime}
= \displaystyle=
( ⋃ i = 1 , … , t N G ( v 0 i ) ) \ { v 0 i } i = 1 t \displaystyle\left(\bigcup_{i=1,...,t}N_{G}(v_{0i})\right)\Big\backslash\Big\{v_{0i}\Big\}_{i=1}^{t}
V 0 k ′ \displaystyle V_{0k}^{\prime}
= \displaystyle=
{ w | w ∼ v 0 k , w ∈ V ( G ) , w ∉ { v 11 , v 01 , … , v 0 t } } = N G ( v 0 k ) \ { v 11 , v 01 , … , v 0 t } \displaystyle\{w|w\sim v_{0k},w\in V(G),w\notin\{v_{11},v_{01},...,v_{0t}\}\}=N_{G}(v_{0k})\backslash\{v_{11},v_{01},...,v_{0t}\}
E 1 ′ \displaystyle E_{1}^{\prime}
= \displaystyle=
{ v p k v p + 1 , 1 } ∪ { v 0 j w ∈ E ( G ) | w ∈ V 01 ′ , j = 1 , . . , t } ∪ { v 0 k w | w ∈ V 0 k ′ } ∪ \displaystyle\{v_{pk}v_{p+1,1}\}\cup\{v_{0j}w\in E(G)|w\in V_{01}^{\prime},j=1,..,t\}\cup\{v_{0k}w|w\in V_{0k}^{\prime}\}\cup
{ v 0 i v 0 j | 1 ≤ i < j ≤ t } ∪ { v p i v p j | i ∈ { 2 , 3 , . . , t , k } , i ≠ j } \displaystyle\{v_{0i}v_{0j}|1\leq i<j\leq t\}\cup\{v_{pi}v_{pj}|i\in\{2,3,..,t,k\},i\neq j\}
E 2 ′ \displaystyle E_{2}^{\prime}
= \displaystyle=
{ u v ∈ E ( G ) | u , v ∈ ∪ i = 1 k − 1 V i } ∪ { v 0 k v 11 , v p − 1 , k v p 1 } = E 2 . \displaystyle\{uv\in E(G)|u,v\in\cup_{i=1}^{k-1}V_{i}\}\cup\{v_{0k}v_{11},v_{p-1,k}v_{p1}\}=E_{2}.
Then it is divided into the following two cases.
Subcase 2.2.1: If x ( v 0 k ) ≥ x ( v p 1 ) x(v_{0k})\geq x(v_{p1}) , then let y y be a vector defined by the following:
y ( u ) = { x ( v 01 ) , u = v p k x ( v p k ) , u = v 01 x ( v p − i , j ) , u = v i j , i ∈ { 0 , p } , j = 2 , … , t x ( u ) , otherwise . y(u)=\left\{\begin{array}[]{ll}x(v_{01}),&\textrm{ $u=v_{pk}$}\\
x(v_{pk}),&\textrm{ $u=v_{01}$}\\
x(v_{p-i,j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i\in\{0,p\},j=2,...,t$}\\
x(u),&\textrm{ otherwise}\end{array}\right..
Then
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
y T A ( G ′ ) y − y T A ( G ) y + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-y^{T}A(G)y+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) − x ( v 01 ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x . \displaystyle 2[x(v_{pk})x(v_{p+1,1})-x(v_{01})x(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x.
By the definition of y y , it implies that y ( u ) y ( v ) = x ( u ) x ( v ) y(u)y(v)=x(u)x(v) , if u v ∉ E 1 ′ uv\notin E_{1}^{\prime} . Then
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 ∑ u v ∈ E 1 ′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ u v ∉ E 1 ′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{1}^{\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{uv\notin E_{1}^{\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]
= \displaystyle=
2 [ y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) − x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 ∑ j = 1 t ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ y ( v 0 j ) y ( w ) − x ( v 0 j ) x ( w ) ] \displaystyle 2[y(v_{pk})y(v_{p+1,1})-x(v_{pk})x(v_{p+1,1})]+2\sum_{j=1}^{t}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[y(v_{0j})y(w)-x(v_{0j})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k ′ 2 [ y ( v 0 k ) y ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ 1 ≤ i < j ≤ t 2 [ y ( v 0 i ) y ( v 0 j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}^{\prime}}2[y(v_{0k})y(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{1\leq i<j\leq t}2[y(v_{0i})y(v_{0j})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
∑ i ∈ { 2 , 3 , . . , t , k } , j ∉ { 2 , 3 , . . , t , k } 2 [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{i\in\{2,3,..,t,k\},j\notin\{2,3,..,t,k\}}2[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
∑ i , j ∈ { 2 , 3 , . . , t , k } , i < j 2 [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{i,j\in\{2,3,..,t,k\},i<j}2[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ j = 2 t ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ y ( v 0 j ) y ( w ) − x ( v 0 j ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{j=2}^{t}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[y(v_{0j})y(w)-x(v_{0j})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k ′ 2 [ x ( v 0 k ) x ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ 2 ≤ i < j ≤ t 2 [ x ( v p i ) x ( v p j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}^{\prime}}2[x(v_{0k})x(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{2\leq i<j\leq t}2[x(v_{pi})x(v_{pj})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t ∑ j ∈ { 1 , t + 1 , t + 2 , … , k − 1 } 2 [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{t}\sum_{j\in\{1,t+1,t+2,...,k-1\}}2[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
∑ 2 ≤ i < j ≤ t 2 [ x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] + ∑ w ∈ N G ( v 01 ) 2 [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle\sum_{2\leq i<j\leq t}2[x(v_{0i})x(v_{0j})-x(v_{pi})x(v_{pj})]+\sum_{w\in N_{G}(v_{01})}2[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v p k ) \ { v p + 1 , 1 } 2 [ y ( v p k ) y ( w ) − x ( v p k ) x ( w ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{pk})\backslash\{v_{p+1,1}\}}2[y(v_{pk})y(w)-x(v_{pk})x(w)]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 2 t ∑ w ∼ v 0 i , w ∈ V 01 ′ [ x ( v p i ) x ( w ) − x ( v 0 i ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=2}^{t}\sum_{w\sim v_{0i},w\in V_{01}^{\prime}}[x(v_{pi})x(w)-x(v_{0i})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t ∑ j ∈ { 1 , t + 1 , t + 2 , … , k − 1 } 2 [ x ( v 0 i ) x ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{t}\sum_{j\in\{1,t+1,t+2,...,k-1\}}2[x(v_{0i})x(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t 2 [ y ( v 01 ) y ( v 0 i ) − x ( v 01 ) x ( v 0 i ) ] + ∑ i = 2 t 2 [ y ( v p k ) y ( v p i ) − x ( v p k ) x ( v p i ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{t}2[y(v_{01})y(v_{0i})-x(v_{01})x(v_{0i})]+\sum_{i=2}^{t}2[y(v_{pk})y(v_{pi})-x(v_{pk})x(v_{pi})]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v 01 ) \ { v 02 , … , v 0 t } 2 [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{01})\backslash\{v_{02},...,v_{0t}\}}2[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v p k ) \ { v p + 1 , 1 , v p 2 , … , v p t } 2 [ y ( v p k ) y ( w ) − x ( v p k ) x ( w ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{pk})\backslash\{v_{p+1,1},v_{p2},...,v_{pt}\}}2[y(v_{pk})y(w)-x(v_{pk})x(w)]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 2 t ∑ w ∼ v 0 i , w ∈ V 01 ′ [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=2}^{t}\sum_{w\sim v_{0i},w\in V_{01}^{\prime}}[x(v_{pi})-x(v_{0i})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t ∑ j ∈ { 1 , t + 1 , t + 2 , … , k − 1 } 2 [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] x ( v p j ) \displaystyle\sum_{i=2}^{t}\sum_{j\in\{1,t+1,t+2,...,k-1\}}2[x(v_{0i})-x(v_{pi})]x(v_{pj})
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t 2 [ x ( v p k ) x ( v p i ) − x ( v 01 ) x ( v 0 i ) ] + ∑ i = 2 t 2 [ x ( v 01 ) x ( v 0 i ) − x ( v p k ) x ( v p i ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{t}2[x(v_{pk})x(v_{pi})-x(v_{01})x(v_{0i})]+\sum_{i=2}^{t}2[x(v_{01})x(v_{0i})-x(v_{pk})x(v_{pi})]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v 01 ) \ { v 02 , … , v 0 t } 2 [ x ( v p k ) x ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{01})\backslash\{v_{02},...,v_{0t}\}}2[x(v_{pk})x(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v p k ) \ { v p + 1 , 1 , v p 2 , … , v p t } 2 [ x ( v 01 ) x ( w ) − x ( v p k ) x ( w ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{pk})\backslash\{v_{p+1,1},v_{p2},...,v_{pt}\}}2[x(v_{01})x(w)-x(v_{pk})x(w)]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 2 t ∑ w ∼ v 0 i , w ∈ V 01 ′ [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=2}^{t}\sum_{w\sim v_{0i},w\in V_{01}^{\prime}}[x(v_{pi})-x(v_{0i})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t ∑ j ∈ { 1 , t + 1 , t + 2 , … , k − 1 } 2 [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] x ( v p j ) \displaystyle\sum_{i=2}^{t}\sum_{j\in\{1,t+1,t+2,...,k-1\}}2[x(v_{0i})-x(v_{pi})]x(v_{pj})
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v 01 ) \ { v 02 , … , v 0 t , v 0 k } 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) + 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v 0 k ) \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{01})\backslash\{v_{02},...,v_{0t},v_{0k}\}}2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)+2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{0k})
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v p k ) \ { v p + 1 , 1 , v p 1 , v p 2 , … , v p t } 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( w ) + 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p 1 ) \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{pk})\backslash\{v_{p+1,1},v_{p1},v_{p2},...,v_{pt}\}}2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(w)+2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p1})
Since x ( v p 1 ) ≤ x ( v 0 k ) , x ( v p k ) > x ( v 01 ) x(v_{p1})\leq x(v_{0k}),x(v_{pk})>x(v_{01}) , x ( v 0 t ) < x ( v p 2 ) ≤ x ( v 0 , t + 1 ) x(v_{0t})<x(v_{p2})\leq x(v_{0,t+1}) and H ≠ K k H\neq K_{k} , then
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 2 t ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=2}^{t}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[x(v_{pi})-x(v_{0i})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t ∑ j ∈ { 1 , t + 1 , t + 2 , … , k − 1 } 2 [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] x ( v p j ) \displaystyle\sum_{i=2}^{t}\sum_{j\in\{1,t+1,t+2,...,k-1\}}2[x(v_{0i})-x(v_{pi})]x(v_{pj})
+ \displaystyle+
∑ i = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] + 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{i=t+1}^{k-1}2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0i})-x(v_{pi})]+2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + ∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] x ( v 0 k ) + ∑ i = 2 t 2 [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] x ( v p 1 ) \displaystyle\sum_{i=2}^{t}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})]x(v_{0k})+\sum_{i=2}^{t}2[x(v_{0i})-x(v_{pi})]x(v_{p1})
+ \displaystyle+
∑ i = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] + 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{i=t+1}^{k-1}2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0i})-x(v_{pi})]+2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + ∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] + ∑ i = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 i − x ( v p i ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{t}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]+\sum_{i=t+1}^{k-1}2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0i}-x(v_{pi})]
+ \displaystyle+
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] , \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0k})-x(v_{p1})],
thus
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) − x ( v 01 ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) \displaystyle 2[x(v_{pk})x(v_{p+1,1})-x(v_{01})x(v_{p+1,1})]+2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})
+ \displaystyle+
∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] + ∑ i = 2 t 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]+\sum_{i=2}^{t}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
+ \displaystyle+
∑ i = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] + 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{i=t+1}^{k-1}2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0i})-x(v_{pi})]+2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
= \displaystyle=
∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] + ∑ i = 2 t 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]+\sum_{i=2}^{t}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
+ \displaystyle+
∑ i = t + 1 k − 1 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] + 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{i=t+1}^{k-1}2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0i})-x(v_{pi})]+2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
≥ \displaystyle\geq
0 . \displaystyle 0.
So λ ( G ′ ) ≥ y T A ( G ′ ) y ≥ x T A ( G ) x = λ ( G ) \lambda(G^{\prime})\geq y^{T}A(G^{\prime})y\geq x^{T}A(G)x=\lambda(G) with equality if and only if y y is the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) . However,
( A ( G ′ ) y ) v p , k − 1 \displaystyle(A(G^{\prime})y)_{v_{p,k-1}}
= \displaystyle=
∑ j = 1 , 2 , . . , k − 2 , k y ( v p j ) = y ( v p k ) + y ( v p 1 ) + ∑ j = 2 , . . , t y ( v p j ) + ∑ j = t + 1 , . . , k − 2 y ( v p j ) \displaystyle\sum_{j=1,2,..,k-2,k}y(v_{pj})=y(v_{pk})+y(v_{p1})+\sum_{j=2,..,t}y(v_{pj})+\sum_{j=t+1,..,k-2}y(v_{pj})
= \displaystyle=
x ( v 01 ) + x ( v p 1 ) + ∑ j = 2 , . . , t x ( v 0 j ) + ∑ j = t + 1 , . . , k − 2 x ( v p j ) \displaystyle x(v_{01})+x(v_{p1})+\sum_{j=2,..,t}x(v_{0j})+\sum_{j=t+1,..,k-2}x(v_{pj})
< \displaystyle<
x ( v p k ) + x ( v p 1 ) + ∑ j = 2 , . . , t x ( v p j ) + ∑ j = t + 1 , . . , k − 2 x ( v p j ) \displaystyle x(v_{pk})+x(v_{p1})+\sum_{j=2,..,t}x(v_{pj})+\sum_{j=t+1,..,k-2}x(v_{pj})
= \displaystyle=
λ ( G ) x ( v p , k − 1 ) = λ ( G ) y ( v p , k − 1 ) . \displaystyle\lambda(G)x(v_{p,k-1})=\lambda(G)y(v_{p,k-1}).
So y y is not the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) , thus λ ( G ′ ) > λ ( G ) \lambda(G^{\prime})>\lambda(G) .
Subcase 2.2.2: If x ( v 0 k ) < x ( v p 1 ) x(v_{0k})<x(v_{p1}) , then let y y be a vector defined by the following:
y ( u ) = { x ( v p − i , k + 1 − j ) , u = v i j , i ∈ { 0 , 1 , … , p } , j ∈ { 1 , k } x ( v p − i , j ) , u = v i j , i = 1 , 2 , … , p − 1 ; j = 2 , 3 , … , k − 1 x ( v p − i , j ) , u = v i j , i ∈ { 0 , p } , j = 2 , … , t x ( w ) , otherwise . y(u)=\left\{\begin{array}[]{ll}x(v_{p-i,k+1-j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i\in\{0,1,...,p\},j\in\{1,k\}$}\\
x(v_{p-i,j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i=1,2,...,p-1;j=2,3,...,k-1$}\\
x(v_{p-i,j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i\in\{0,p\},j=2,...,t$}\\
x(w),&\textrm{ otherwise}\end{array}\right..
Then
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
y T A ( G ′ ) y − y T A ( G ) y + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-y^{T}A(G)y+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x . \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{p+1,1})+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x.
For u v ∉ E 1 ′ ∪ E 2 ′ ∪ { v p 1 v p j , t < j < k } uv\notin E_{1}^{\prime}\cup E_{2}^{\prime}\cup\{v_{p1}v_{pj},t<j<k\} , y ( u ) y ( v ) = x ( u ) x ( v ) y(u)y(v)=x(u)x(v) , by similar calculation in the Subcase 2.1.2 , then we can find that 2 ∑ u v ∈ E 2 ′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] = 0 2\sum_{uv\in E_{2}^{\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]=0 . Thus
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 ∑ u v ∈ E 1 ′ ∪ E 2 ′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ u v ∉ E 1 ′ ∪ E 2 ′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{1}^{\prime}\cup E_{2}^{\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{uv\notin E_{1}^{\prime}\cup E_{2}^{\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]
= \displaystyle=
2 [ y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) − x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 ∑ j = 1 t ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ y ( v 0 j ) y ( w ) − x ( v 0 j ) x ( w ) ] \displaystyle 2[y(v_{pk})y(v_{p+1,1})-x(v_{pk})x(v_{p+1,1})]+2\sum_{j=1}^{t}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[y(v_{0j})y(w)-x(v_{0j})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ V 0 k ′ [ y ( v 0 k ) y ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + 2 ∑ 1 ≤ i < j ≤ t [ y ( v 0 i ) y ( v 0 j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle 2\sum_{w\in V_{0k}^{\prime}}[y(v_{0k})y(w)-x(v_{0k})x(w)]+2\sum_{1\leq i<j\leq t}[y(v_{0i})y(v_{0j})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i ∈ { 2 , 3 , . . , t , k } , j ∉ { 2 , 3 , . . , t , k } [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{i\in\{2,3,..,t,k\},j\notin\{2,3,..,t,k\}}[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i , j ∈ { 2 , 3 , . . , t , k } , i < j [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] + ∑ j = t + 1 k − 1 [ y ( v p 1 ) y ( v p j ) − x ( v p 1 ) x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{i,j\in\{2,3,..,t,k\},i<j}[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]+\sum_{j=t+1}^{k-1}[y(v_{p1})y(v_{pj})-x(v_{p1})x(v_{pj})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ j = 2 t ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ y ( v 0 j ) y ( w ) − x ( v 0 j ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{j=2}^{t}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[y(v_{0j})y(w)-x(v_{0j})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ V 0 k ′ [ x ( v p 1 ) x ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + 2 ∑ 2 ≤ i < j ≤ t [ x ( v p i ) x ( v p j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle 2\sum_{w\in V_{0k}^{\prime}}[x(v_{p1})x(w)-x(v_{0k})x(w)]+2\sum_{2\leq i<j\leq t}[x(v_{pi})x(v_{pj})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 2 t ∑ j ∈ { 1 , t + 1 , t + 2 , … , k − 1 } [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{i=2}^{t}\sum_{j\in\{1,t+1,t+2,...,k-1\}}[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ 2 ≤ i < j ≤ t [ x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] + 2 ∑ w ∈ N G ( v 01 ) [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{2\leq i<j\leq t}[x(v_{0i})x(v_{0j})-x(v_{pi})x(v_{pj})]+2\sum_{w\in N_{G}(v_{01})}[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ N G ( v p k ) \ { v p + 1 , 1 } [ y ( v p k ) y ( w ) − x ( v p k ) x ( w ) ] + ∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v 0 k ) x ( v p j ) − x ( v p 1 ) x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{w\in N_{G}(v_{pk})\backslash\{v_{p+1,1}\}}[y(v_{pk})y(w)-x(v_{pk})x(w)]+\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{0k})x(v_{pj})-x(v_{p1})x(v_{pj})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ j = 2 t ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ \ { v 0 k } [ y ( v 0 j ) y ( w ) − x ( v 0 j ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{j=2}^{t}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}\backslash\{v_{0k}\}}[y(v_{0j})y(w)-x(v_{0j})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ j = 2 t [ y ( v 0 j ) y ( v 0 k ) − x ( v 0 j ) x ( v 0 k ) ] + 2 ∑ w ∈ V 0 k ′ [ x ( v p 1 ) x ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{j=2}^{t}[y(v_{0j})y(v_{0k})-x(v_{0j})x(v_{0k})]+2\sum_{w\in V_{0k}^{\prime}}[x(v_{p1})x(w)-x(v_{0k})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] + ∑ i = 2 t [ y ( v p i ) y ( v p 1 ) − x ( v p i ) x ( v p 1 ) ] \displaystyle 2\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]+\sum_{i=2}^{t}[y(v_{pi})y(v_{p1})-x(v_{pi})x(v_{p1})]
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ N G ( v 01 ) [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] + 2 ∑ w ∈ N G ( v p k ) \ { v p + 1 , 1 } [ y ( v p k ) y ( w ) − x ( v p k ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{w\in N_{G}(v_{01})}[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]+2\sum_{w\in N_{G}(v_{pk})\backslash\{v_{p+1,1}\}}[y(v_{pk})y(w)-x(v_{pk})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] x ( v p j ) \displaystyle\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{0k})-x(v_{p1})]x(v_{pj})
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ j = 2 t ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ \ { v 0 k } [ x ( v p j ) x ( w ) − x ( v 0 j ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{j=2}^{t}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}\backslash\{v_{0k}\}}[x(v_{pj})x(w)-x(v_{0j})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ j = 2 t [ x ( v p j ) x ( v p 1 ) − x ( v 0 j ) x ( v 0 k ) ] + 2 ∑ w ∈ V 0 k ′ [ x ( v p 1 ) x ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{j=2}^{t}[x(v_{pj})x(v_{p1})-x(v_{0j})x(v_{0k})]+2\sum_{w\in V_{0k}^{\prime}}[x(v_{p1})x(w)-x(v_{0k})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v 0 i ) x ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] + ∑ i = 2 t [ x ( v 0 i ) x ( v 0 k ) − x ( v p i ) x ( v p 1 ) ] \displaystyle 2\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{0i})x(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]+\sum_{i=2}^{t}[x(v_{0i})x(v_{0k})-x(v_{pi})x(v_{p1})]
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ N G ( v 01 ) [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] + 2 ∑ w ∈ N G ( v p k ) \ { v p + 1 , 1 } [ y ( v p k ) y ( w ) − x ( v p k ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{w\in N_{G}(v_{01})}[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]+2\sum_{w\in N_{G}(v_{pk})\backslash\{v_{p+1,1}\}}[y(v_{pk})y(w)-x(v_{pk})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] x ( v p j ) . \displaystyle\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{0k})-x(v_{p1})]x(v_{pj}).
By x ( v p 1 ) > x ( v 0 k ) , x ( v p k ) > x ( v 01 ) x(v_{p1})>x(v_{0k}),x(v_{pk})>x(v_{01}) and x ( v 0 t ) < x ( v p 2 ) ≤ x ( v 0 , t + 1 ) x(v_{0t})<x(v_{p2})\leq x(v_{0,t+1}) , then
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v p 1 ) − x ( v 0 k ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{p1})-x(v_{0k})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 2 t [ y ( v 01 ) y ( v 0 i ) − x ( v 01 ) x ( v 0 i ) ] + [ y ( v 01 ) y ( v 0 k ) − x ( v 01 ) x ( v 0 k ) ] \displaystyle 2\sum_{i=2}^{t}[y(v_{01})y(v_{0i})-x(v_{01})x(v_{0i})]+[y(v_{01})y(v_{0k})-x(v_{01})x(v_{0k})]
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ N G ( v 01 ) \ { v 02 , … , v 0 t , v 0 k } [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{w\in N_{G}(v_{01})\backslash\{v_{02},...,v_{0t},v_{0k}\}}[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = t + 1 k − 1 [ y ( v p k ) y ( v p i ) − x ( v p k ) x ( v p i ) ] + 2 ∑ i = 2 t [ y ( v p k ) y ( v p i ) − x ( v p k ) x ( v p i ) ] \displaystyle 2\sum_{i=t+1}^{k-1}[y(v_{pk})y(v_{pi})-x(v_{pk})x(v_{pi})]+2\sum_{i=2}^{t}[y(v_{pk})y(v_{pi})-x(v_{pk})x(v_{pi})]
+ \displaystyle+
[ y ( v p k ) y ( v p 1 ) − x ( v p k ) x ( v p 1 ) ] \displaystyle[y(v_{pk})y(v_{p1})-x(v_{pk})x(v_{p1})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v p 1 ) − x ( v 0 k ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{p1})-x(v_{0k})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 2 t [ x ( v p k ) x ( v p i ) − x ( v 01 ) x ( v 0 i ) ] + [ x ( v p k ) x ( v p 1 ) − x ( v 01 ) x ( v 0 k ) ] \displaystyle 2\sum_{i=2}^{t}[x(v_{pk})x(v_{pi})-x(v_{01})x(v_{0i})]+[x(v_{pk})x(v_{p1})-x(v_{01})x(v_{0k})]
+ \displaystyle+
2 ∑ w ∈ N G ( v 01 ) \ { v 02 , … , v 0 t , v 0 k } [ x ( v p k ) x ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{w\in N_{G}(v_{01})\backslash\{v_{02},...,v_{0t},v_{0k}\}}[x(v_{pk})x(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = t + 1 k − 1 [ x ( v 01 ) x ( v p i ) − x ( v p k ) x ( v p i ) ] + 2 ∑ i = 2 t [ x ( v 01 ) x ( v 0 i ) − x ( v p k ) x ( v p i ) ] \displaystyle 2\sum_{i=t+1}^{k-1}[x(v_{01})x(v_{pi})-x(v_{pk})x(v_{pi})]+2\sum_{i=2}^{t}[x(v_{01})x(v_{0i})-x(v_{pk})x(v_{pi})]
+ \displaystyle+
2 [ x ( v 01 ) x ( v 0 k ) − x ( v p k ) x ( v p 1 ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})x(v_{0k})-x(v_{pk})x(v_{p1})]
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v p 1 ) − x ( v 0 k ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{p1})-x(v_{0k})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 2 t ∑ j = t + 1 k − 1 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 j ) − x ( v p j ) ] \displaystyle 2\sum_{i=2}^{t}\sum_{j=t+1}^{k-1}[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0j})-x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = t + 1 k − 1 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] \displaystyle 2\sum_{i=t+1}^{k-1}[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0i})-x(v_{pi})]
> \displaystyle>
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) . \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1}).
Then
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
> \displaystyle>
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) = 0 . \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{p+1,1})+2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})=0.
Then λ ( G ′ ) ≥ y T A ( G ′ ) y > x T A ( G ) x = λ ( G ) \lambda(G^{\prime})\geq y^{T}A(G^{\prime})y>x^{T}A(G)x=\lambda(G) .
Subcase 2.3: If x ( v p 2 ) > x ( v 0 , k − 1 ) x(v_{p2})>x(v_{0,k-1}) . Let
V 01 ′′ \displaystyle V_{01}^{\prime\prime}
= \displaystyle=
( ⋃ i = 1 , … , k − 1 N G ( v 0 i ) ) \ { v 0 i } i = 1 k − 1 \displaystyle\left(\bigcup_{i=1,...,k-1}N_{G}(v_{0i})\right)\Big\backslash\Big\{v_{0i}\Big\}_{i=1}^{k-1}
V 0 k ′′ \displaystyle V_{0k}^{\prime\prime}
= \displaystyle=
{ w | w ∼ v 0 k , w ∈ V ( G ) , w ∉ { v 11 , v 01 , … , v 0 , k − 1 } } = N G ( v 0 k ) \ { v 11 , v 01 , … , v 0 , k − 1 } \displaystyle\{w|w\sim v_{0k},w\in V(G),w\notin\{v_{11},v_{01},...,v_{0,k-1}\}\}=N_{G}(v_{0k})\backslash\{v_{11},v_{01},...,v_{0,k-1}\}
E 1 ′′ \displaystyle E_{1}^{\prime\prime}
= \displaystyle=
{ v p k v p + 1 , 1 } ∪ { v 0 j w ∈ E ( G ) | w ∈ V 01 ′′ , j = 1 , . . , t } ∪ { v 0 k w | w ∈ V 0 k ′′ } ∪ \displaystyle\{v_{pk}v_{p+1,1}\}\cup\{v_{0j}w\in E(G)|w\in V_{01}^{\prime\prime},j=1,..,t\}\cup\{v_{0k}w|w\in V_{0k}^{\prime\prime}\}\cup
{ v 0 i v 0 j | 1 ≤ i < j ≤ k − 1 } ∪ { v p i v p j | i ∈ { 2 , 3 , . . , k } , i ≠ j } \displaystyle\{v_{0i}v_{0j}|1\leq i<j\leq k-1\}\cup\{v_{pi}v_{pj}|i\in\{2,3,..,k\},i\neq j\}
E 2 ′′ \displaystyle E_{2}^{\prime\prime}
= \displaystyle=
{ u v ∈ E ( G ) | u , v ∈ ∪ i = 1 p − 1 V i } ∪ { v 0 k v 11 , v p − 1 , k v p 1 } = E 2 . \displaystyle\{uv\in E(G)|u,v\in\cup_{i=1}^{p-1}V_{i}\}\cup\{v_{0k}v_{11},v_{p-1,k}v_{p1}\}=E_{2}.
Then it is divided into the following two subcases.
Subcase 2.3.1: If x ( v 0 k ) ≥ x ( v p 1 ) x(v_{0k})\geq x(v_{p1}) , then let y y be a vector defined by the following:
y ( u ) = { x ( v 01 ) , u = v p k x ( v p k ) , u = v 01 x ( v p − i , j ) , u = v i j , i ∈ { 0 , p } , j = 1 , 2 , … , k − 1 x ( u ) , otherwise . y(u)=\left\{\begin{array}[]{ll}x(v_{01}),&\textrm{ $u=v_{pk}$}\\
x(v_{pk}),&\textrm{ $u=v_{01}$}\\
x(v_{p-i,j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i\in\{0,p\},j=1,2,...,k-1$}\\
x(u),&\textrm{ otherwise}\end{array}\right..
Then
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
y T A ( G ′ ) y − y T A ( G ) y + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-y^{T}A(G)y+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) − x ( v 01 ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x . \displaystyle 2[x(v_{pk})x(v_{p+1,1})-x(v_{01})x(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x.
By the definition of y y , it implies that y ( u ) y ( v ) = x ( u ) x ( v ) y(u)y(v)=x(u)x(v) , if u v ∉ E 1 ′′ uv\notin E_{1}^{\prime\prime} . Then
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 ∑ u v ∈ E 1 ′′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ u v ∉ E 1 ′′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{1}^{\prime\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{uv\notin E_{1}^{\prime\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]
= \displaystyle=
2 [ y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) − x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 ∑ j = 1 k − 1 ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′′ [ y ( v 0 j ) y ( w ) − x ( v 0 j ) x ( w ) ] \displaystyle 2[y(v_{pk})y(v_{p+1,1})-x(v_{pk})x(v_{p+1,1})]+2\sum_{j=1}^{k-1}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime\prime}}[y(v_{0j})y(w)-x(v_{0j})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k ′′ 2 [ y ( v 0 k ) y ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ 1 ≤ i < j ≤ k − 1 2 [ y ( v 0 i ) y ( v 0 j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}^{\prime\prime}}2[y(v_{0k})y(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{1\leq i<j\leq k-1}2[y(v_{0i})y(v_{0j})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
∑ i ∈ { 2 , 3 , . . , k } , j ∉ { 2 , 3 , . . , k } 2 [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{i\in\{2,3,..,k\},j\notin\{2,3,..,k\}}2[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
∑ i , j ∈ { 2 , 3 , . . , k } , i < j 2 [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{i,j\in\{2,3,..,k\},i<j}2[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ j = 2 k − 1 ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′′ [ y ( v 0 j ) y ( w ) − x ( v 0 j ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{j=2}^{k-1}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime\prime}}[y(v_{0j})y(w)-x(v_{0j})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ V 0 k ′′ 2 [ x ( v 0 k ) x ( w ) − x ( v 0 k ) x ( w ) ] + ∑ 2 ≤ i < j ≤ k − 1 2 [ x ( v p i ) x ( v p j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle\sum_{w\in V_{0k}^{\prime\prime}}2[x(v_{0k})x(w)-x(v_{0k})x(w)]+\sum_{2\leq i<j\leq k-1}2[x(v_{pi})x(v_{pj})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 k − 1 2 [ y ( v p i ) y ( v p 1 ) − x ( v p i ) x ( v p 1 ) ] + ∑ 2 ≤ i < j ≤ k − 1 2 [ x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{k-1}2[y(v_{pi})y(v_{p1})-x(v_{pi})x(v_{p1})]+\sum_{2\leq i<j\leq k-1}2[x(v_{0i})x(v_{0j})-x(v_{pi})x(v_{pj})]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v 01 ) 2 [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{01})}2[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v p k ) \ { v p + 1 , 1 } 2 [ y ( v p k ) y ( w ) − x ( v p k ) x ( w ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{pk})\backslash\{v_{p+1,1}\}}2[y(v_{pk})y(w)-x(v_{pk})x(w)]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 2 k − 1 ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ x ( v p i ) x ( w ) − x ( v 0 i ) x ( w ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=2}^{k-1}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[x(v_{pi})x(w)-x(v_{0i})x(w)]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 k − 1 2 [ y ( v p i ) y ( v p 1 ) − x ( v p i ) x ( v p 1 ) ] + ∑ i = 2 k − 1 2 [ y ( v 01 ) y ( v 0 i ) − x ( v 01 ) x ( v 0 i ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{k-1}2[y(v_{pi})y(v_{p1})-x(v_{pi})x(v_{p1})]+\sum_{i=2}^{k-1}2[y(v_{01})y(v_{0i})-x(v_{01})x(v_{0i})]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 k − 1 2 [ y ( v p k ) y ( v p i ) − x ( v p k ) x ( v p i ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{k-1}2[y(v_{pk})y(v_{pi})-x(v_{pk})x(v_{pi})]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v 01 ) \ { v 02 , … , v 0 , k − 1 } 2 [ y ( v 01 ) y ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] + 2 [ y ( v p k ) y ( v p 1 ) − x ( v p k ) x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{01})\backslash\{v_{02},...,v_{0,k-1}\}}2[y(v_{01})y(w)-x(v_{01})x(w)]+2[y(v_{pk})y(v_{p1})-x(v_{pk})x(v_{p1})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 2 k − 1 ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=2}^{k-1}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[x(v_{pi})-x(v_{0i})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ i = 2 k − 1 2 [ x ( v 0 i ) x ( v p 1 ) − x ( v p i ) x ( v p 1 ) ] + ∑ i = 2 k − 1 2 [ x ( v p k ) x ( v p i ) − x ( v 01 ) x ( v 0 i ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{k-1}2[x(v_{0i})x(v_{p1})-x(v_{pi})x(v_{p1})]+\sum_{i=2}^{k-1}2[x(v_{pk})x(v_{pi})-x(v_{01})x(v_{0i})]
+ \displaystyle+
∑ i = 2 k − 1 2 [ x ( v 01 ) x ( v 0 i ) − x ( v p k ) x ( v p i ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{k-1}2[x(v_{01})x(v_{0i})-x(v_{pk})x(v_{pi})]
+ \displaystyle+
∑ w ∈ N G ( v 01 ) \ { v 02 , … , v 0 , k − 1 } 2 [ x ( v p k ) x ( w ) − x ( v 01 ) x ( w ) ] + 2 [ y ( v p k ) y ( v p 1 ) − x ( v p k ) x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{w\in N_{G}(v_{01})\backslash\{v_{02},...,v_{0,k-1}\}}2[x(v_{pk})x(w)-x(v_{01})x(w)]+2[y(v_{pk})y(v_{p1})-x(v_{pk})x(v_{p1})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 2 k − 1 ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=2}^{k-1}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[x(v_{pi})-x(v_{0i})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ i = 2 k − 1 2 [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] x ( v p 1 ) + ∑ w ∈ N G ( v 01 ) \ { v 02 , … , v 0 k } 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( w ) \displaystyle\sum_{i=2}^{k-1}2[x(v_{0i})-x(v_{pi})]x(v_{p1})+\sum_{w\in N_{G}(v_{01})\backslash\{v_{02},...,v_{0k}\}}2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(w)
+ \displaystyle+
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v 0 k ) + 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p 1 ) \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{0k})+2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p1})
Since x ( v p 1 ) ≤ x ( v 0 k ) , x ( v p k ) > x ( v 01 ) x(v_{p1})\leq x(v_{0k}),x(v_{pk})>x(v_{01}) , x ( v 0 , k − 1 ) < x ( v p 2 ) x(v_{0,k-1})<x(v_{p2}) and H ≠ K k H\neq K_{k} , then
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 2 k − 1 ∑ w ∼ v 0 j , w ∈ V 01 ′ [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] x ( w ) \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=2}^{k-1}\sum_{w\sim v_{0j},w\in V_{01}^{\prime}}[x(v_{pi})-x(v_{0i})]x(w)
+ \displaystyle+
∑ i = 2 k − 1 2 [ x ( v 0 i ) − x ( v p i ) ] x ( v p 1 ) + 2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle\sum_{i=2}^{k-1}2[x(v_{0i})-x(v_{pi})]x(v_{p1})+2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + ∑ i = 2 k − 1 2 [ x ( v p i ) − x ( v 0 i ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+\sum_{i=2}^{k-1}2[x(v_{pi})-x(v_{0i})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
+ \displaystyle+
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] [ x ( v 0 k ) − x ( v p 1 ) ] \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})][x(v_{0k})-x(v_{p1})]
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) , \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1}),
thus
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
≥ \displaystyle\geq
2 [ x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) − x ( v 01 ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) \displaystyle 2[x(v_{pk})x(v_{p+1,1})-x(v_{01})x(v_{p+1,1})]+2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})
≥ \displaystyle\geq
0 . \displaystyle 0.
So λ ( G ′ ) ≥ y T A ( G ′ ) y ≥ x T A ( G ) x = λ ( G ) \lambda(G^{\prime})\geq y^{T}A(G^{\prime})y\geq x^{T}A(G)x=\lambda(G) with equality if and only if y y is the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) . However,
( A ( G ′ ) y ) v p 1 \displaystyle(A(G^{\prime})y)_{v_{p1}}
= \displaystyle=
∑ j = 2 , … , k y ( v p j ) = y ( v p k ) + ∑ j = 2 , . . , k − 1 y ( v p j ) \displaystyle\sum_{j=2,...,k}y(v_{pj})=y(v_{pk})+\sum_{j=2,..,k-1}y(v_{pj})
= \displaystyle=
x ( v 01 ) + ∑ j = 2 , . . , k − 1 x ( v 0 j ) < x ( v p k ) + ∑ j = 2 , . . , k − 1 x ( v p j ) \displaystyle x(v_{01})+\sum_{j=2,..,k-1}x(v_{0j})<x(v_{pk})+\sum_{j=2,..,k-1}x(v_{pj})
= \displaystyle=
λ ( G ) x ( v p 1 ) = λ ( G ) y ( v p 1 ) . \displaystyle\lambda(G)x(v_{p1})=\lambda(G)y(v_{p1}).
So y y is not the Perron vector of A ( G ′ ) A(G^{\prime}) , thus λ ( G ′ ) > λ ( G ) \lambda(G^{\prime})>\lambda(G) .
Subcase 2.3.2: If x ( v 0 k ) < x ( v p 1 ) x(v_{0k})<x(v_{p1}) , then let y y be a vector defined by the following:
y ( u ) = { x ( v p − i , k + 1 − j ) , u = v i j , i ∈ { 0 , 1 , … , p } , j ∈ { 1 , k } x ( v p − i , j ) , u = v i j , i = 0 , 1 , 2 , … , p ; j = 2 , 3 , … , k − 1 x ( w ) , otherwise . y(u)=\left\{\begin{array}[]{ll}x(v_{p-i,k+1-j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i\in\{0,1,...,p\},j\in\{1,k\}$}\\
x(v_{p-i,j}),&\textrm{ $u=v_{ij},i=0,1,2,...,p;j=2,3,...,k-1$}\\
x(w),&\textrm{ otherwise}\end{array}\right..
Then
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
y T A ( G ′ ) y − y T A ( G ) y + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-y^{T}A(G)y+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ y ( v 01 ) y ( v p + 1 , 1 ) − y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) ] + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle 2[y(v_{01})y(v_{p+1,1})-y(v_{pk})y(v_{p+1,1})]+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + y T A ( G ) y − x T A ( G ) x . \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{p+1,1})+y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x.
For u v ∉ E 1 ′′ ∪ E 2 ′′ uv\notin E_{1}^{\prime\prime}\cup E_{2}^{\prime\prime} , y ( u ) y ( v ) = x ( u ) x ( v ) y(u)y(v)=x(u)x(v) , by similar calculation in the Subcase 2.1.2 , then we can find that 2 ∑ u v ∈ E 2 ′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] = 0 2\sum_{uv\in E_{2}^{\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]=0 . Since E 1 ′′ = { v p k v p + 1 , 1 } ∪ E ( G [ V 1 ] ) ∪ E ( G [ V p ] ) ∪ { v 0 i w ∈ E ( G ) | w ∉ { v 11 , v 01 , … , v 0 k } , i = 1 , . . , k } E_{1}^{\prime\prime}=\{v_{pk}v_{p+1,1}\}\cup E(G[V_{1}])\cup E(G[V_{p}])\cup\{v_{0i}w\in E(G)|w\notin\{v_{11},v_{01},...,v_{0k}\},i=1,..,k\} . Let W = { v 0 i w ∈ E ( G ) | w ∉ { v 11 , v 01 , … , v 0 k } , i = 1 , . . , k } W=\{v_{0i}w\in E(G)|w\notin\{v_{11},v_{01},...,v_{0k}\},i=1,..,k\} . Thus
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x
= \displaystyle=
2 ∑ u v ∈ E 1 ′′ ∪ E 2 ′′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] + 2 ∑ u v ∉ E 1 ′′ ∪ E 2 ′′ [ y ( u ) y ( v ) − x ( u ) x ( v ) ] \displaystyle 2\sum_{uv\in E_{1}^{\prime\prime}\cup E_{2}^{\prime\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]+2\sum_{uv\notin E_{1}^{\prime\prime}\cup E_{2}^{\prime\prime}}[y(u)y(v)-x(u)x(v)]
= \displaystyle=
2 [ y ( v p k ) y ( v p + 1 , 1 ) − x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 ∑ i = 1 k − 1 ∑ j = i + 1 k [ y ( v 0 i ) y ( v 0 j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle 2[y(v_{pk})y(v_{p+1,1})-x(v_{pk})x(v_{p+1,1})]+2\sum_{i=1}^{k-1}\sum_{j=i+1}^{k}[y(v_{0i})y(v_{0j})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
2 ∑ i = 1 k − 1 ∑ j = i + 1 k [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] + 2 ∑ i = 1 k ∑ w ∼ v 0 i , w ∈ W k [ y ( v 0 i ) y ( w ) − x ( v 0 i ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{i=1}^{k-1}\sum_{j=i+1}^{k}[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]+2\sum_{i=1}^{k}\sum_{w\sim v_{0i},w\in W}^{k}[y(v_{0i})y(w)-x(v_{0i})x(w)]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) x ( v p + 1 , 1 ) − x ( v p k ) x ( v p + 1 , 1 ) ] + 2 ∑ 1 < i < j < k [ y ( v 0 i ) y ( v 0 j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})x(v_{p+1,1})-x(v_{pk})x(v_{p+1,1})]+2\sum_{1<i<j<k}[y(v_{0i})y(v_{0j})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
2 ∑ 1 < i < j < k [ y ( v p i ) y ( v p j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] + 2 ∑ i = 1 k ∑ w ∼ v 0 i , w ∈ W k [ x ( v p i ) x ( w ) − x ( v 0 i ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{1<i<j<k}[y(v_{pi})y(v_{pj})-x(v_{pi})x(v_{pj})]+2\sum_{i=1}^{k}\sum_{w\sim v_{0i},w\in W}^{k}[x(v_{pi})x(w)-x(v_{0i})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ 1 = i < j < k [ y ( v 01 ) y ( v 0 j ) − x ( v 01 ) x ( v 0 j ) ] + 2 ∑ 1 < i < j = k [ y ( v 0 i ) y ( v 0 k ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 k ) ] \displaystyle 2\sum_{1=i<j<k}[y(v_{01})y(v_{0j})-x(v_{01})x(v_{0j})]+2\sum_{1<i<j=k}[y(v_{0i})y(v_{0k})-x(v_{0i})x(v_{0k})]
+ \displaystyle+
2 ∑ 1 = i < j < k [ y ( v p 1 ) y ( v p j ) − x ( v p 1 ) x ( v p j ) ] + 2 ∑ 1 < i < j = k [ y ( v p i ) y ( v p k ) − x ( v p i ) x ( v p k ) ] \displaystyle 2\sum_{1=i<j<k}[y(v_{p1})y(v_{pj})-x(v_{p1})x(v_{pj})]+2\sum_{1<i<j=k}[y(v_{pi})y(v_{pk})-x(v_{pi})x(v_{pk})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ 1 < i < j < k [ x ( v p i ) x ( v p j ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) ] \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{1<i<j<k}[x(v_{pi})x(v_{pj})-x(v_{0i})x(v_{0j})]
+ \displaystyle+
2 ∑ 1 < i < j < k [ x ( v 0 i ) x ( v 0 j ) − x ( v p i ) x ( v p j ) ] + 2 ∑ i = 1 k ∑ w ∼ v 0 i , w ∈ W k [ x ( v p i ) x ( w ) − x ( v 0 i ) x ( w ) ] \displaystyle 2\sum_{1<i<j<k}[x(v_{0i})x(v_{0j})-x(v_{pi})x(v_{pj})]+2\sum_{i=1}^{k}\sum_{w\sim v_{0i},w\in W}^{k}[x(v_{pi})x(w)-x(v_{0i})x(w)]
+ \displaystyle+
2 ∑ 1 = i < j < k [ x ( v p k ) x ( v p j ) − x ( v 01 ) x ( v 0 j ) ] + 2 ∑ 1 < i < j = k [ x ( v p i ) y ( v p 1 ) − x ( v 0 i ) x ( v 0 k ) ] \displaystyle 2\sum_{1=i<j<k}[x(v_{pk})x(v_{pj})-x(v_{01})x(v_{0j})]+2\sum_{1<i<j=k}[x(v_{pi})y(v_{p1})-x(v_{0i})x(v_{0k})]
+ \displaystyle+
2 ∑ 1 = i < j < k [ y ( v 0 k ) x ( v 0 j ) − x ( v p 1 ) x ( v p j ) ] + 2 ∑ 1 < i < j = k [ x ( v 0 i ) x ( v 01 ) − x ( v p i ) x ( v p k ) ] \displaystyle 2\sum_{1=i<j<k}[y(v_{0k})x(v_{0j})-x(v_{p1})x(v_{pj})]+2\sum_{1<i<j=k}[x(v_{0i})x(v_{01})-x(v_{pi})x(v_{pk})]
= \displaystyle=
2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 ∑ i = 1 k ∑ w ∼ v 0 i , w ∈ W k [ x ( v p i ) x ( w ) − x ( v 0 i ) x ( w ) ] . \displaystyle 2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})+2\sum_{i=1}^{k}\sum_{w\sim v_{0i},w\in W}^{k}[x(v_{pi})x(w)-x(v_{0i})x(w)].
Since H ≠ K k H\neq K_{k} , x ( v 0 k ) < x ( v p 1 ) x(v_{0k})<x(v_{p1}) , x ( v 01 ) < x ( v p k ) x(v_{01})<x(v_{pk}) and x ( v 0 , k − 1 ) < x ( v p 2 ) x(v_{0,k-1})<x(v_{p2}) , then
y T A ( G ) y − x T A ( G ) x > 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) y^{T}A(G)y-x^{T}A(G)x>2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})
.
Thus
y T A ( G ′ ) y − x T A ( G ) x \displaystyle y^{T}A(G^{\prime})y-x^{T}A(G)x
> \displaystyle>
2 [ x ( v p k ) − x ( v 01 ) ] x ( v p + 1 , 1 ) + 2 [ x ( v 01 ) − x ( v p k ) ] x ( v p + 1 , 1 ) = 0 . \displaystyle 2[x(v_{pk})-x(v_{01})]x(v_{p+1,1})+2[x(v_{01})-x(v_{pk})]x(v_{p+1,1})=0.
So λ ( G ′ ) ≥ y T A ( G ′ ) y > x T A ( G ) x = λ ( G ) \lambda(G^{\prime})\geq y^{T}A(G^{\prime})y>x^{T}A(G)x=\lambda(G) . This completes the proof.
Now we are ready to prove the Theorem 1.4 .
Proof. By Theorem 3.1 , G ∈ 𝒯 𝓃 , α G\in\mathcal{T_{n,\alpha}} . Next considering the following cases to prove the assertion:
Case 1: If there are two vertices u u and v v each of which has at least two pendent clique paths adjacent with. Suppose that u u is adjacent with pendent clique paths P 1 P_{1} , P 2 P_{2} and v v is adjacent with pendent clique paths P 3 P_{3} , P 4 P_{4} . Let l 1 l_{1} , l 2 l_{2} , l 3 l_{3} , l 4 l_{4} be the lengths of the pendent clique paths P 1 P_{1} , P 2 P_{2} , P 3 P_{3} , P 4 P_{4} , respectively. Without loss of generality, let l 1 ≥ l 3 ≥ l 4 l_{1}\geq l_{3}\geq l_{4} . Then deleting the edge incident with P 4 P_{4} and u u , and adding it to the end of P 3 P_{3} to get a new graph G ′ G^{\prime} , By Lemma 3.4 , λ ( G ) > λ ( G ′ ) \lambda(G)>\lambda(G^{\prime}) , a contradiction with λ ( G ) = λ n , α \lambda(G)=\lambda_{n,\alpha} .
Case 2: If there is a vertex u u which has at least two pendent clique paths adjacent with, and there is not another vertex which has at least two pendent clique paths adjacent with. Suppose that u u is adjacent with pendent clique paths P 1 P_{1} , P 2 P_{2} ,…, P t P_{t} . Assume u u is in the clique G 1 G_{1} the size of which is k k . By Lemma 3.6 , the degree of V ( G 1 ) \ { u } V(G_{1})\backslash\{u\} is k − 1 k-1 , suppose v ∈ V ( G 1 ) \ { u } v\in V(G_{1})\backslash\{u\} . Then delete some edge u w uw which is not in G 1 G_{1} and add edge v w vw to get a new graph G ′ G^{\prime} , and it is easy to find that G ′ ∈ 𝒢 ( n , α ) G^{\prime}\in\mathcal{G}(n,\alpha) . By Lemma 3.5 , λ ( G ) > λ ( G ′ ) \lambda(G)>\lambda(G^{\prime}) , Which contradicts with λ ( G ) = λ n , α \lambda(G)=\lambda_{n,\alpha} .
Case 3: If there is not a vertex which has at least two pendent clique paths adjacent with. By Lemma 3.6 , G G must be a clique path.
By the Case 1 , Case 2 and Case 3 , it can be found that the assertion holds.